Kallasová po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci povedala, že jej návrh má "širokú politickú podporu" a teraz sa diskutuje o jeho podrobnostiach. Agentúra TASS jej vyjadrenie interpretovala tak, že ministri v tomto smere k dohode zatiaľ nedospeli.
Európski predstavitelia tvrdia, že Ukrajinu je nevyhnutné naďalej vojensky podporovať v čase, keď je neistá budúca pomoc zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá ukončila diplomatickú izoláciu Ruska a tlačí na obe strany, aby rokovali.
Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku preto prišla s návrhom, podľa ktorého by mohol Kyjev tento rok dostať vojenskú pomoc vo výške aspoň 20 miliárd eur. To je suma, ktorú EÚ napadnutej krajine poskytla minulý rok. Celkový objem vojenskej pomoci na rok 2025 by však mohol dosiahnuť 40 miliárd eur - v závislosti od potrieb Kyjeva.
Rôzne postoje krajín EÚ k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k ich ekonomikám.
V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej - menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.
