"Zahraničná manipulácia informácií a ovplyvňovanie predstavujú pre EÚ veľkú bezpečnostnú hrozbu," uviedla v správe šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. "Nemôžeme podceňovať moc, ktorú to nad nami má, či zámery tých, ktorí za tým stoja," pokračovala.
V každoročnej správe EÚ tvrdí, že minulý rok zaznamenala dezinformačné útoky z viac ako 80 krajín sveta a vyše 200 rôznych organizácií. Pre Rusko ostáva hlavným cieľom dezinformačných kampaní vojna na Ukrajine, často cielilo aj na Olympijské hry v Paríži, voľby v Moldavsku alebo protesty farmárov v Nemecku.
"Ich cieľom je destabilizovať našu spoločnosť, poškodiť naše demokracie, vraziť klin medzi nás a našich partnerov a podkopať pozíciu EÚ vo svete," uviedla Kallasová. Podľa správy sa však EÚ zlepšila v odhaľovaní dezinformačných kampaní Ruska a Číny.
Moskva podľa správy aktívne používa "komplexnú sieť štátnych a neštátnych aktérov", ktorú tvoria rôzne skupiny ľudí od influencerov až po štátom riadené média a vysokopostavených politikov. Čína čoraz viac využíva "súkromné PR firmy a influencerov na vytváranie a šírenie obsahu, ktorý je v súlade s politickými záujmami Číny vo svete".
EÚ podľa agentúry AFP v správe netvrdí, že Moskva a Peking spolupracujú pri šírení dezinformácií. Poznamenala však, že počas mesiaca, v ktorom si svet pripomínal tisíci deň ruskej agresie na Ukrajine, "nastala značná zhoda v čínsko-ruských naratívoch, ktoré nepriateľsky obviňovali Severoatlantickú alianciu z eskalácie konfliktu".
EÚ sa podľa AFP čoraz častejšie zaoberá prípadmi údajného ruského zasahovania do diania v Európe, čo Brusel považuje za súčasť hybridnej kampane Moskvy.
