Pre TASR to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla. Na základe analýzy Biomedicínske centrum Slovenskej akadémie vied zistilo, že tento druh komára dokáže na území Bratislavy prezimovať, rozmnožovať sa a vytvoriť lokálne populácie. To sa podľa Bublu dokázalo porovnaním DNA odchytených jedincov z roku 2023 a 2024. "Tiež je na základe analýzy DNA pravdepodobné, že komáre boli introdukované prepravou tovaru alebo osôb a nie šírením z okolitých krajín. Populácie prítomné na našom území sú geneticky najviac príbuzné s jedincami odchytenými v Rusku, Číne a Japonsku, prípadne s jedincami z USA, Talianska, Francúzska, Moldavska," priblížil.
Aktivita tohto druhu sa začína podľa Bublu približne v júni, vrchol dosahuje v druhej polovici júla a pretrváva až do začiatku októbra.
Ďalej priblížil, že komár tigrovaný preferuje malé liahniská, ako sú misky pod kvetináčmi, krhle, vedrá a iné nádoby s vodou. "Vzhľadom na spôsob rozmnožovania tohto druhu sa budeme zameriavať na distribúciu BTI tabliet pre majiteľov rodinných domov a záhrad, kde bude prebiehať aj informačná kampaň a distribúcia larvicídov priamo do lokalít s potvrdeným výskytom," uviedol Bubla. Na najexponovanejších miestach umiestnia podľa neho aj pasce s oxidom uhličitým, ktoré budú počas celej sezóny redukovať lokálne populácie.
Komár tigrovaný môže prenášať 22 rôznych vírusov vrátane exotických vírusov dengue, chikungunya, zika alebo žltá zimnica. Bubla v tejto súvislosti poukazuje na to, že tento druh je len potenciálnym prenášačom, ale nie zdrojom nákazy, takže jeho výskyt neznamená automaticky šírenie prenosných ochorení. "Na základe informácií od regionálneho úradu verejného zdravotníctva neevidujeme prípady výskytu infekčných ochorení u obyvateľov, ktoré by mohli byť prenesené týmto druhom komára na našom území," dodal hovorca.
