Boli aj slzičky
Zatiaľ čo ona zarezáva v parlamente, Sajfa musel vziať na seba viac povinností okolo fungovania rodiny. Veronika priznala, že boli po presťahovaní aj slzy.
„Boli slzičky, keď sme viedli deti v Bruseli do škôlky. Náš syn nám povedal, že on tam inak ako po slovensky hovoriť nebude. Môj muž po jednom odnesení dieťaťa do škôlky plakal a mne sa chcelo zvracať, lebo som z toho mala taký stres. Učiteľka totiž zatvorila dvere a my sme počuli obrovský nahnevaný vreskot nášho dieťaťa, trieskal na tie dvere a kričal na učiteľku, ,ty chod preč, ty ma nechaj‘,“ priznala najstresujúcejšie situácie v novom meste s tým, že to je ťažké.
„Keby môj muž vedel dojčiť, tak už by vedel všetko. Riešila som v sebe veľa otázok... Myslela som si, že som nenahraditeľná pri deťoch, ale potom som si uvedomila, že deti sú s otcom, ktorý ich najviac miluje a nerobí to zo mňa krkavčiu matku, keď s nimi ide napríklad k lekárovi on,“ uzavrela.
