Zúfalej mame Márii zomreli v horiacom pekle detičky († 3 mes., †1, †2, †4): Z plameňov sa ozýval ich plač!

Z horiacej unimobunky sa do noci ozýval ich bezmocný krik a plač... Mama Mária (28) si bude do konca života vyčítať, že im nedokázala pomôcť. Desivé výjavy, ktoré zažila, sa jej budú naveky vynárať pred očami. V plameňoch zomreli jej synčekovia Bryan († 3 mes.) a Damián († 18 mes.) a dcérky Agneska († 2) a Mária († 4). Spolu s nimi v unimobunke zahynula aj ich prababka Justína († 62).

Dráma sa začala po ôsmej hodine večer na konci štvrte stojacej v odľahlejšej časti Veľkého Šariša. Štvrť tvorí jednoduchá radová zástavba, v jej zadnej časti však stoja unimobunky, kde bývali tí úplne najchudobnejší obyvatelia. Medzi nimi aj rodina, ktorú tvorili babka, jej vnučka a vnučkine štyri detičky.

Mária so slzami v očiach opisovala dramatické chvíle, ktoré sa čiernymi písmenami zapíšu do histórie mesta Veľký Šariš a ktoré jej navždy zlomili srdiečko. „V bunke boli okrem nás, čo sme tam bývali, aj moje dve sestry. Moja babka spala na molitane, ktorý bol v tesnej blízkosti piecky, do ktorej sme už neprikladali. Mysleli sme si, že oheň v nej je vyhasnutý. Navôkol spali všetky detičky. Zrazu však molitan vzbĺkol bez toho, aby dymil, možno z nej vypadol stále horúci uhlík,“ plače zúfalá žena. Z toho, čo nasledovalo, má naďalej hrôzu...

„Veľmi sme sa preľakli a vybehli sme vystrašené aj so sestrami von. Boli sme v panike. Keď som bola vonku, uvedomila som si, že musím ratovať detičky. Vrhla som sa naspäť do dverí, oheň však bol v okamihu obrovský, ľudia okolo mňa ma začali ťahať preč. Už sme sa len bezmocne pozerali, ako plamene ničia všetko vo vnútri vrátane životov mojich najdrahších. Počula som ich plakať a kričať. Mala som tam vbehnúť, aj keby som pritom zomrela. Teraz si to vyčítam a do konca života si to neodpustím,“ zadúšala sa od sĺz zronená a na čele aj popálená Mária.