Správa poukazuje na "bezprecedentný" úbytok ľadovcov spôsobený klimatickou krízou, ktorý ohrozuje ekosystémy, poľnohospodárstvo a zdroje vody, píše TASR podľa denníka The Guardian. Úbytkom ľadovcov a snehových zrážok v horských oblastiach budú podľa UNESCO pravdepodobne nejakým spôsobom ovplyvnené dve tretiny všetkého zavlažovaného poľnohospodárstva.
V horských oblastiach žije približne miliarda ľudí a až polovica z nich v rozvojových krajinách už pociťuje nedostatok potravín. Situácia sa bude pravdepodobne zhoršovať, pretože podľa správy je produkcia potravín v týchto regiónoch závislá od topiaceho sa snehu a ľadovcov. Voda z nich spočiatku napĺňa rieky a jazerá, ale tento zdroj nakoniec vyschne.
"Tieto prírodné vodné veže čelia bezprostrednému nebezpečenstvu. Táto správa poukazuje na naliehavú potrebu konať," vyhlásila generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová.
Z iného výskumu Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá tento týždeň zverejnila výročnú správu o stave klímy, je tempo topenia ľadovcov najprudšie v histórii meraní. V štúdii sa uvádza, že za posledné tri roky došlo k najväčšiemu úbytku ľadovcov. Medzi najviac postihnuté oblasti patria Nórsko, Švédsko, Špicbergy a tropické Andy. Iba v roku 2024 stratili ľadovce 450 gigaton hmoty.
Zrýchlený úbytok spôsobuje, že horské ľadovce sú jedným z najväčších prispievateľov k zvyšovaniu hladiny morí. To ohrozuje milióny ľudí ničivými povodňami a poškodzuje vodné cesty, od ktorých sú závislé miliardy ľudí v oblasti vodnej energie a poľnohospodárstva.
