Pri príležitosti 90. narodenín navštívil Štefan Kvietik hrad Modrý Kameň neďaleko svojho rodiska, aby ešte raz stál pred ľuďmi, ktorí ho obdivovali. Jeho zdravotný stav už nebol ideálny, no nedal sa zastaviť. S odhodlaním podpísal reverz v nemocnici a rozhodol sa prežiť tento deň naplno.
Čakalo ho totiž špeciálne podujatie Deň so Štefanom Kvietikom, ktoré mu pripravilo Slovenské národné múzeum. Premietali sa jeho filmy, konala sa beseda i výstava zachytávajúca jeho hereckú kariéru. A potom, keď prišiel medzi ľudí, nastal okamih, na ktorý nikto nezabudne.
Keď sa postavil pred publikum, jeho charizma všetkých odzbrojila. „Som medzi vami a som skutočne nesmierne šťastný. Vážim si túto veľkú pozornosť. A dovolím si tvrdiť, že z tvárí okolo seba cítim aj veľkú lásku. V dnešnej dobe je to veľká vzácnosť, že sa vieme na seba aj usmiať, objať sa a podať si ruku a povedať ,milô‘ slovo,“ prehovoril s vďakou a pokorou, pričom po jeho boku vtedy stála milovaná manželka Helena.
A potom dodal niečo, čo dnes znie ako symbolická rozlúčka. „Každý večer sa modlím za svoju rodinu, Slovensko a za celý svet,“ uviedol herecký velikán. „Každý jeden deň končím modlitbou s prosbou, aby Boh ochránil celú moju rodinu, celé Slovensko a celý svet,“ dodal maestro, z ktorého až sršalo, že si poctu, ktorej sa mu dostalo, veľmi váži.
Vtedy ešte nikto netušil, že to bude posledný raz, čo stál osobne pred zrakmi svojich obdivovateľov. No napriek tomu, že nás navždy opustil, jeho odkaz, jeho umenie a jeho duša budú žiť ďalej - v každom filme, v každej replike a v každej spomienke.
