Ten posledný vyšiel vlani pri príležitosti jeho 90. narodenín pre denník Slovo. Tu si zaspomínal na nakrúcanie filmu Medená veža, ale aj na svoje pôsobenie v politike...
Keď prišla v interview pre denník Slovo reč na nakrúcanie ikonickej snímky Medená veža, Kvietikove spomienky ožili. „Boli sme bližšie k nebu ako zvyčajne a ja som intenzívne po celý čas cítil, že film a naše konanie v ňom sa odohráva s vedomím a so súhlasom nebies. Dokonca si až doteraz myslím, že to bolo viac ako len číry súhlas. Určite aj preto, že Ivan Bukovčan napísal výbornú predlohu,“ opísal s citom herec a s úctou vymenoval aj mužov z horskej služby, ktorí mu počas tvorby filmu pomáhali.
„Pretože si to zaslúžia! Naučili ma osvojiť si princíp troch pevných bodov pri lezení, troch nevyhnutných istôt, ktoré garantujú život. A tak sa Medenka stala časťou našich bytostí, navyše ozdobená majestátnosťou a nádherou našich Vysokých Tatier,“ doplnil umelec, ktorý bol známy svojou bezhraničnou láskou k prírode a horám.
Skúsenosť aj sklamanie
Pri téme jeho politickej kariéry z rokov 1990 až 1994, keď bol nezávislým poslancom SNS, mu však zjavne úplne príjemne nebolo. „Nepovažujem toto moje pôsobenie a postoj za niečo až také výnimočné. Len som sa ako občan legitímne vyjadril, že mi nebol ani nie je ľahostajný osud môjho národa. Áno, bola to pre mňa veľká životná skúsenosť, ale v mnohých prípadoch a okolnostiach bola aj veľkým sklamaním,“ povedal so zjavnou trpkosťou v duši.
Odkaz hodný legendy
Na otázku, ako sa díva na dnešnú dobu zmietanú vojnou na Ukrajine, keď tesne za našimi hranicami dopadajú bomby, odpovedal slovami hodnými zamyslenia: „Pohľad do histórie ma, bohužiaľ, zbavuje nádeje, že ľudstvo raz zmúdrie a uvedomí si, že život je najväčším darom. Asi by sme museli začať každý sám od seba, aby platilo, že láska, porozumenie, pokoj a mier sú najdôležitejšími hodnotami ľudského bytia,“ vyhlásil v závere svojho posledného rozhovoru ikonický umelec.
