Mária dala posledné zbohom svojim anjelikom († 3 mes., †1, †2, †4): Zdrvenú mamičku museli vyviesť z budovy

Poslednú rozlúčku najťažšie znášala práve Mária (28), ktorá na vlastné oči sledovala mohutný požiar unimobunky, v ktorej našli smrť jej deti. Keď počula ich plač a krik, pokúsila sa vbehnúť dovnútra, na poslednú chvíľu ju však stiahli späť. Nemala žiadnu šancu vytiahnuť ich z ohnivého pekla. Zomrela by rovnako ako ony...

V utorok pred obradom v miestnom dome smútku so slzami na lícach hladkala rakvy, v ktorých boli uložené jej najmilovanejšie bytosti. Prišlo jej dokonca zle a na chvíľu ju museli vyviesť z budovy, aby sa mohla nadýchať čerstvého vzduchu. Inak by to nezvládla a museli by ju ošetrovať priamo v dome smútku, kde sa zhromaždilo zhruba 200 smútiacich.

Dojímavé slová kňaza

Ďalšia približne stovka ľudí si vypočula smútočnú reč miestneho farára vonku. „Ak sledujeme život okolo seba, môžeme konštatovať, že denne sme konfrontovaní s množstvom správ. Väčšinou sú negatívneho charakteru. Čím sa odohrávajú bližšie pri nás, tým viac sa nás dotýkajú. Vtedy sa možno oprávnene pýtame, kde je v takých chvíľach Boh a prečo taký nevinný človek... Niekedy idem v úvahách až tak ďaleko, že máme tendenciu obviňovať z toho Boha. Azda na nich Boh zabudol? Boh však nie je niekto, kto sa vyžíva v utrpení človeka. My máme predstavu Boha ako otca, ktorý je starostlivý, dobrotivý, milosrdný. Napriek tomu, že údel smrti je vždy ťažký a náročný na vnímanie. Zvlášť, keď stojíme pred piatimi rakvami, z ktorých sú štyri úplne malé. Chcem povedať, že aj teraz je Boh s nami, aby nám pomáhal zvládnuť náročnú situáciu,“ vyznal sa farár.

Podľa neho je každá tragická udalosť zvláštnym zdvihnutým Božím prstom, aby nás viedol k zodpovednosti za život. „Iba Boh je večný, každý človek je smrteľný,“ doplnil farár.

Srdcervúci plač

Po príhovore kňaza a ukončení obradu sa sprievod za zvukov smutnej rómskej hudby odobral na cintorín, kde bolo pripravené pohrebné miesto. Najťažšie sa kráčalo Márii, ktorej sa podlamovali nohy a museli ju pridržiavať.

Po krátkom obrade na mieste pochovali detičky i Justínu. „S kresťanskou nádejou zomrelých veríme, že po uplynutí istého času sa so zosnulými stretneme vo večnosti,“ povedal kňaz na záver za veľkého plaču prítomných.

Autor: nov, Nový Čas