Veľkončné sviatky môžu byť aj bez otravín!!!

Mnoho spotrebiteľov si niekedy neuvedomuje, že kúpou lacných produktov z veľkých supermarketov si zväčša nekupuje iba potraviny, ale aj pridané syntetické látky, chemické arómy, fosfáty a karcinogénne konzervanty. Tieto chemické látky môžu tvoriť až polovicu váhy mäsa!!! Preto si niekedy „vo výhodnej akcii“ nekupujete len mäso, či mäsový výrobok, ale práve aj nežiadúcu syntetiku, ktorá dokázateľne nemá na váš organizmus vždy priaznivý účinok. A práve v čase, keď sa chystáme prejedať mäsovými výrobkami, chlebíkom, koláčmi, vajíčkami, či veľkonočnou šunkou a inými dobrotami, by sme mali dbať na to, aby sme telu dali len to dobré a nezaťažovali ho detoxikáciou chémie, ktorú nám pripravili vo svojich „akciových produktoch“ otravinári, nie potravinári.

V sieti malých slovenských potravín s kváskovými pekárňami, ktoré sú dnes už vo viacerých mestách Slovenska, a to od Žiliny, cez Nitru a Brezno až po Humenné, nájdete snáď najväčší výber gazdovských produktov bez syntetickej chémie a iných nezmyslov. Pritom vás v každej z pobočiek privíta priamo majiteľ, keďže sa jedná o frenčízu. To znamená, že sa viacero ľudí, presvedčených o tom, že sa to dá aj bez chémie, syntetiky dochucovadiel a iných „otravinárskych podvodov“, spolčilo pod jednou značkou a vedú svoju vlastnú malú prevádzku potravín, často spojenú aj s kváskovou pekárničkou.

S myšlienkou vzniku takýchto potravín, pod značkou Potraviny nie otraviny / Náš Dvor, prišiel pred niekoľkými rokmi známy potravinový kritik Patrick Linhart, ktorého určite poznáte z mnohých videií na Facebooku, či z tlačoviek, keď v parlamente presadzoval Potravinový Semafor – zákon, ktorý by odhalil všetky zloženia produktov, ktoré nájdete v bežných obchodoch. Patrick Linhart, spoločne s Petrom Karpjákom založili spomínanú značku, ako protistranu veľkých korporátnych zahraničných reťazcov, ktoré Patrick Linhart doteraz kritizuje a poukazuje na nekalé praktiky otravinárov (ako nazýva poniektorých potravinových výrobcov) a reťazce, ktoré si takéto produkty pod vidinou čo najväčšieho zisku nechávajú vyrobiť a následne predávajú nič netušiacim konzumentom.

Patrick navštevuje aj rôznych výrobcov, ktorým poskytuje rady potravinových technológov, vyrába s nimi poctivé potraviny, nie otraviny, zväčša založené na receptov našich starých rodičov, keď sa potraviny vyrábali preto, aby sa nasýtila rodina, či národ a nie s vidinou čo najväčšieho zisku, často na úkor zdravia konzumenta. Niekedy sa vyrábala napríklad taká klobáska z jedného prasiatka, dnes tomu už tak u veľkých výrobcov nie je.

Jeden takýto produkt totiž môže obsahovať mäso zo stoviek kusov dobytku.

Mäso, rovnako ako ryby, si dnes veľký výrobcovia totiž nakupujú na medzinárodnej holandskej burze. Následne sa dopravuje v mrazených kockách s modrým plastovým obalom. Určite si pamätáte kauzy, kde sa v rôznych mäsových výrobkoch, napríklad v párkoch, našli modré plastové bodky. Vtedy môžete mať istotu, že v 100g výrobku párkov máte stovky DNA zvierat. Je tam celé stádo. Modré bodky totiž pochádzajú z plastového obalu z mrazenej kocky z burzy. Pri nedôkladnom rozmrazení, keď sa strháva plast zo zamrznutých kociek priskoro, v zamrznutých záhyboch na kraji kociek často zostanú po pretrhnutí kúsky plastu, skrytého v záhyboch v mäse. To sa stáva, keď ide mäso do kútera (stroj, niečo ako super mixér) nedostatočne odmrazené mäso.

Vezmime si len ako príklad obyčajnú klobásu, alebo veľkonočnú šunku, v sieťke vyrobenú z pliecka, ktoré obsahuje (okrem iného) aj karcinogénny dusitan, ktorý následne varíte spoločne s mäsom. Ako sa často vyrába taká klobása, ktorú kúpite od veľkých otravinárov v korporátnych reťazcoch?

Do surového mäsa, kvôli zvýšeniu zisku otravinárov, ako aj reťazcov, pridávajú chemomix, ktorého spojené vzájomné účinky po tepelnom opracovaní nikto nikdy nepreskúmal, lebo by to ohrozilo poniekoho zisky. Už základ klobás – surové mäso sa napicháva týmto chemokoktejlom. Do mäsa (často neznámeho pôvodu) sa napichá kvôli ziskom voda. Aby táto voda držala v mäse a všetká nevytiekla, pridáva sa spoločne s ňou aj fosfát. Fosfát je síce v toxikológii uvedený ako toxický, pričom je zakázaný už aj v pracích práškoch. Ale v potravinárstve je táto informácia utajovaná. Fosfáty boli používané aj ako umelé hnojivo, ktoré je tiež kvôli toxicite a kontaminácii spodných vôd, zakázané. Ďalej, aby tá voda s fosfátom nejako chutili, pridávajú sa tam syntetické arómy, keďže chemická zmes s vodou často tvorí až 50% z váhy mäsa. Pridáva sa tam často napríklad dymová aróma, mäsová aróma, zvýrazňovače chuti ako glutamány, karcinogénne dusitany a následne, aby sa to zahustilo, pridáva sa tam škrob. Namiesto papriky sa môže už do pomletého chemo-mäsa, v prípade klobás pridať papriková aróma a kvôli farbe zasa pomleté chrobáky – Košenila (E120 Karmín). Myslím, že je zbytočné pokračovať, ale toto bolo iba ako príklad, čo často kúpite vo veľkých reťazcov od otravinárov.

Patrick Linhart: „V našich malých slovenských obchodíkoch my takéto niečo nerobíme, pretože potraviny by mali byť potraviny a nie otraviny. Na výrobu klobásy stačí len voňavé mäso z jedného kusu dobytka, cesnak, pravá paprika a kuchynská soľ. Pliecko, z ktorého sa vyrába veľkonočná šunka, u nás neobsahuje žiadne karcinogénne dusitany, ani iné spomínané nezmysli, ako gluťák, arómy a podobne. Karé, či krkovička je údená na pravom dyme a po odkrojení vám vyvonia celý veľkonočný stôl. A to sú zásady, na ktoré dbáme a od ktorých nikdy, ani kvôli zisku, neupustíme.“

Foto Patrick Linhart na návšteve poctivého mäsiarstva, Mäsiarstvo TONY, Jarovnice.

Autor: Pr článok