Slovensko sa môže popýšiť jedným unikátom - v Banskej Štiavnici máme najväčší betlehem na svete. Jeho autorom je majster Peter Chovan (45), ktorý nám vyrozprával príbeh svojho nádherného diela. Banská Štiavnica bezpochyby patrí medzi najkrajšie mestá na Slovensku. Okrem bohatej histórie má však ešte jeden skvost - miestny betlehem je najväčší pohyblivý betlehem na svete.
V Guinnessovej knihe rekordov je síce dosiaľ ako najväčší zapísaný betlehem z Česka, ktorým sa pýši Jindřichův Hradec. Dlhý je 17 m, široký 2 m a vysoký 2 m. Banskoštiavnický má však 22 m, široký je 2,5 m a vysoký je až 3 metre. Navyše, stále sa rozrastá. Onedlho k nemu pribudne sedem banskoštiavnických divov, ktoré treba už len nainštalovať, a ešte tajchy z okolia Banskej Štiavnice. Tým by sa mala dĺžka betlehemu ešte zväčšiť približne o dva metre.
Splnený sen
Betlehem je rozložený v miestnosti domu na Radničnom námestí. Autorom tohto unikátu je architekt Peter Chovan, ktorý žije v Banskej Štiavnici, ale pochádza z neďalekej obce Dekýš. Na betleheme začal pracovať ešte v januári v roku 2007 spolu so synovcom Petrom (26), neskôr sa pridali aj ďalší dvaja nadšenci Michal (34) a Martin (35). Zaujímavosťou je, že nikto z nich nie je rezbárom.
„Vždy ma však toto remeslo priťahovalo a mojím snom bolo vytvoriť kompozičné dielo. Inšpiroval ma betlehem v Rajeckej Lesnej. Zamrzelo ma totiž, že sú v ňom zachytené rôzne historické mestá Slovenska alebo pamiatky, ale ani jedna jediná nie je z Banskej Štiavnice. A pritom tu máme mnoho architektonických skvostov,“ vysvetľuje Chovan. „Rozhodol som sa teda zhotoviť ešte väčšie kompozičné dielo a len o Banskej Štiavnici. A keďže betlehem je vďačná téma, ktorá v ľudovej tvorbe siaha až do 17. storočia, začal som robiť práve na ňom,“ spomína architekt. A tak sa stalo, že malý Ježiško sa ocitol v jasličkách aj uprostred baníckeho mesta.
Zlaté časy
Banskoštiavnický betlehem je vernou kópiou života, akým žili Štiavničania po stáročia. A tak nečudo, že sa v ňom odrážajú remeslá, nástroje, práca v bani, zvieratá, zvyky či povery... Je hierarchicky rozdelený a zachytáva všetko to, čo v tomto baníckom meste a jeho okolí historicky zarezonovalo.
Základ drevorezby tvoria permoníci, teda vládcovia podzemia, a erb mesta s povestnými jašteričkami. Nad nimi dominujú rôzne spôsoby stredovekého dobývania zlata a striebra - či je to už povrchová ťažba, ryžovanie zlata, alebo vyvážanie rudy z bane... Priam do srdca mesta je zakomponovaný biblický motív, narodenie Ježiša Nazaretského v jeho historickej podobe.
Štiavnické skvosty
Nad jasličkami sa týči panoráma Banskej Štiavnice s jej dominantami a najznámejšími budovami. Čelný pohľad tvorí hlavná štiavnická ulica s Horným Trotuárom, po ktorom si vykračuje Salamandrový sprievod na čele s pastierom nesúcim jaštericu. V strede historického centra sa nachádza Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom, budova 1. Banskej akadémie, kostol sv. Kataríny, radnica, súsošie Panny Márie, Starý zámok a ďalšie skvosty.
Nácko s kufrom
Pravej strane betlehema dominuje Kalvária s púťou veriacich, kostol Nanebovzatia Panny Márie, ale aj bývalé Cirkevné gymnázium, hotel Grand a krčmičky so študentskými tradíciami, ako je slávnostný banícky Šachtág – prijímanie nových členov do baníckeho cechu. Impozantný je aj rez baníckymi šachtami s odčerpávaním vody. Ľavú stranu tvorí Nový zámok, ktorý zohral svoju úlohu pri obliehaní Turkov, ktorým sa nikdy nepodarilo dostať za štiavnické hradby a dobyť mesto. V tejto časti nechýba ani povestný štiavnický Nácko s kufrom.
Najzložitejšia časť
V ľudovom betleheme nechýba, samozrejme, ani časť venovaná trhu a remeslám. Nachádzajú sa tam korytári, kolesári, tesári, peciari, kamenári, tehliari, pekári, cukrári, mäsiari, ale aj dielňa fajkárov, kde sa vyrábali známe fajky štiavničky... V spodnej časti premáva vláčik - Štiavnická Anča.
Mechanizmus pohybu v betleheme vymyslel Peter Chovan a najnáročnejšie bolo zosynchronizovať pohyb postáv. „Pre mňa je najdôležitejšie, že je betlehem prevádzkyschopný, že funguje,“ hovorí. „Raritou betlehema je, že pohyb vychádza z jedného motora a ten je prenášaný ďalej prevodmi. Pri iných betlehemoch tento pohyb zabezpečuje niekoľko motorčekov. Postavičky sa v budúcnosti v našom betleheme nebudú hýbať len ako celok, ale aj individuálne,“ zdôrazňuje Chovan, ktorého volajú aj Majster Peter Betlehemský. „Meno mi dali pri prijímaní do baníckeho stavu, kde už môže byť každý, kto sa pričiní o udržiavanie tradícií. Mojím krstným otcom je Jozef Labuda, riaditeľ Slovenského banského múzea, a brat herca Mariána Labudu.“
Pre Francúzov
Ďalšou raritou je, že banskoštiavnický betlehem Chovan vystavoval aj vo Francúzsku. So sebou však mohol zobrať len 6 m. Nebolo jednoduché vymyslieť, ako ho zložiť a pritom nepoškodiť. Francúzi však chceli mať aj svoj betlehem, a tak si ho u Petra objednali. „Robili sme na ňom intenzívne rok. Mal tvar kruhu s priemerom 4 m a vysoký bol tiež 4 m,“ hovorí architekt.
Banskoštiavnický betlehem zapĺňa svoju štvrtú kroniku návštevnosti. „Chodia sem ľudia z celého sveta. Boli tu turisti nielen z okolitých štátov, ale aj z Austrálie, Kanady, Malajzie, zo Švédska, z USA, Japonska, Anglicka. Betlehem si pozrel aj nórsky kráľ Harald V. s manželkou Sonjou, veľvyslanci rôznych krajín aj exprezident Gašparovič,“ vymenúva Emília Babicová, ktorá sa stará o celú prevádzku betlehema.
Betlehem v číslach
dĺžka: 22 metrov
počet postavičiek: 1000
čas výroby: 30000 hodín
spotreba dreva: 30-40 kubíkov
pohyb zabezpečuje: 1 elektromotor
najväčšia časť meria: 12,5 metra
Francúzsko: 6 metrov bola dĺžka Betlehemu, keď bol na výstave vo Francúzsku
