V roku 2014 sme venovali týmto velikánom samostatný seriál článkov, ktorý vyvolal u čitateľov veľký ohlas. Napokon v internetovom hlasovaní rozhodli, že najväčším Slovákom sa stal generál Milan Rastislav Štefánik (*1880 - †1919), ktorý získal 29 percent hlasov.
Milan Rastislav Štefánik pochádzal zo skromných pomerov. Mal 12 súrodencov, no dospelosti sa napokon dožilo iba deväť detí. Po stredoškolských štúdiách odišiel Milan Rastislav do Prahy, kde začal navštevovať odbor stavebné inžinierstvo. Práve pobyt v meste na Vltave určil ďalšie smerovanie talentovaného Slováka. Štefánik vstúpil do vlasteneckého spolku Detvan, získal štipendium, stal sa stúpencom profesora Tomáša Garriguea Masaryka a neskôr prestúpil na štúdium astronómie. A práve vďaka jeho v tom čase zaiste nevšednej profesii navštívil veľkú časť sveta.
Ako francúzsky astronóm celkovo vystúpil šesťkrát na vyše 4 800 metrov vysoký Mont Blanc. V Turkestane, kde začiatkom roka 1907 neúspešne sledoval zatmenie Slnka, ukázal svoj fotografický talent a zhotovil mnohé kvalitné zábery domácich obyvateľov. So Štefánikovou osobnosťou sa však spája predovšetkým ostrov Tahiti vo Francúzskej Polynézii, kde pozoroval prelet Halleyho kométy.
Organizátor légií
Jeden z najvýznamnejších Slovákov vošiel do dejín ako úspešný diplomat. Ešte pred prvou svetovou vojnou hájil záujmy Francúzska v Ekvádore, kde vybavil dohodu s ekvádorskými úradmi, že tamojšiu telegrafnú sieť vybuduje Francúzsko. Rodák z Košarísk sa síce stal uznávaným odborníkom vo vedeckých kruhoch, no najvýznamnejšie chvíle mu priniesla až prvá svetová vojna. Absolvoval letecký výcvik, bojoval na fronte v Srbsku a získal hodnosť generála francúzskej armády. Spolu s Masarykom a Benešom založili vo februári 1916 v Paríži Československú národnú radu – vrcholný orgán zahraničného odboja Čechov a Slovákov. Dnešné Slovensko a Česká republika boli ešte v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska. „Po Masarykovi bol Štefánik nepochybne najvýznamnejším predstaviteľom zahraničného odboja. Bol obratným diplomatom, ktorý vedel pre česko-slovenskú vec získať najvýznamnejšie osobnosti politického života, predovšetkým vo Francúzsku a v Taliansku,“ hodnotí vo svojej knihe Milan Rastislav Štefánik historik Dušan Kováč. Navyše úspešne organizoval československé légie, ktoré na západnom, talianskom i východnom fronte bojovali proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Legionári sa preslávili najmä počas zrážok s boľševikmi, keď v priebehu krátkeho času obsadili sibírsku magistrálu.
Posledný let
Meno slávneho rodáka z Košarísk nesie aj najväčšie slovenské letisko. V odletovej hale visí na oceľových lanách zo stropu replika lietadla Caproni, ktorým sa 4. mája Štefánik vracal z Talianska do vlasti. Pre slovenského velikána to bol, žiaľ, posledný let, trojmotorový stroj havaroval neďaleko Ivanky pri Dunaji. Smrť slovenského národného hrdinu vyvoláva aj po 95 rokoch dohady.
Riaditeľ Slovenského národného archívu Radoslav Ragač: Štefánik spája Slovákov
Prekvapilo vás, že čitatelia rozhodli o víťazstve Štefánika?
Neprekvapilo, v podobných čitateľských anketách zvíťazil M. R. Štefánik opakovane. Dokazuje to, že on je jednou z mála osobností, ktoré dokážu spájať veľkú časť dnešnej slovenskej spoločnosti.
Čím bol podľa vás tento človek taký výnimočný?
Štefánikov životný príbeh je z mnohých uhlov pohľadu výnimočný a pripomína „americký sen“. Chudorľavý, drobný chlapec pochádzajúci z chudobných pomerov - početnej evanjelickej farárskej rodiny z malej hornouhorskej dedinky Košarísk, sa vlastným talentom, pracovitosťou a tvrdohlavosťou presadil ako vedec vo vysoko konkurenčnom parížskom prostredí. Ako astronóm získal za svoje vedecké úspechy vysoké francúzske vyznamenanie - Rad čestnej légie. Po vypuknutí 1. svetovej vojny odložil M. R. Štefánik svoju vedeckú kariéru nabok, venoval sa politike a diplomacii, bojoval ako letec, nakoniec vojensky organizoval československé légie a do vlasti sa vracal ako minister vojny. Stál pri zrode ČSR ako jedna z najvýznamnejších osobností odboja. Okrem toho mal aj umelecké sklony - fotografoval, kreslil, písal, zbieral umenie, venoval sa s úspechmi aj vynálezcovstvu, či svojim obľúbeným kúzelníckym trikom. Jednoducho výnimočný človek, ktorý za sebou zanechal veľkú stopu a stále mu máme byť za čo vďační.
Viem, že historici neradi špekulujú. Myslíte si však, že keby nezahynul v roku 1919, ovplyvnil by aj neskôr slovenskú politiku?
Ak by sa M. R. Štefánik zapojil do československej politiky, určite by sa neuspokojil s hraním „na druhých husliach“ a snažil by sa aktívne presadzovať svoje predstavy o usporiadaní pomerov v Československu.
Štefánikova osobnosť vyvoláva aj rôzne konšpiračné teórie. Podľa jednej mala na jeho odstránení záujem Praha. Je to podľa vás aspoň trocha pravdepodobné?
Tieto „konšpiračné teórie“ vytvorili a živili ako súčasť svojej politickej agendy v medzivojnovom období najmä ľudácke kruhy a prekvapujúca je najmä ich životaschopnosť, čo súvisí aj s mentálnym nastavením časti slovenskej spoločnosti. Pád lietadla bola tragédia, ale rozhodne nie atentát. Našťastie, na blízkom letisku bola jednotka francúzskych vojakov, ktorí boli svedkami havárie a podali o nej svedectvo.
Váš osobný pohľad? Kto je podľa vás z historického hľadiska významná, no dnes už zabudnutá postava slovenských dejín?
Tých takmer „zabudnutých osobností“ máme zo staršieho obdobia veľa. Z osobností z ankety napríklad významného vedca Mateja Bela, či Adama Františka Kollára, Juraja Thurzu, alebo niektorého z protitureckých bojovníkov.
2. miesto
Kňaz Titus Zeman (* 1915 - † 1969): Komunisti ho mučili pre odvahu
Veľmi prekvapujúce umiestnenie. Salezián, ktorý prevádzal mladých kňazov a bohoslovcov na Západ, získal 24 percent hlasov. Bol mučený a pracoval v jáchymovských baniach.
3. miesto
Hokejista Pavol Demitra (*1974 - †2011): Silný príbeh veľkého muža
Charizmatický hráč a muž s veľkým srdcom, ktorý zahynul pri leteckej nehode. Zaradenie Demitru v rebríčku si vyžiadali čitatelia Nedeľníka a v hlasovaní mu dali 16 percent všetkých hlasov.
Celkové poradie
1. Milan Rastislav Štefánik (1880-1919) - politik
2. Titus Zeman (1915-1969) - kňaz a mučeník
3. Pavol Demitra (1974-2011) - hokejista
4. Ľudovít Štúr (1815 - 1856) – národný buditeľ
5. Alexander Dubček (1921 - 1992) – politik
6. Jozef Tiso (1887 - 1947) – politik
7. Jozef Kroner (1924 - 1998) – herec
8. Štefan Banič (1870 - 1941) – vynálezca
9. Matej Bel (1684 - 1749) – učenec
10. Gustáv Husák (1913 - 1991) – politik
11. Juraj Jánošík (1688 - 1713) – legendárny zbojník
12. Aurel Stodola (1859 - 1942) – fyzik
13. Ján Jesenius (1566 - 1621) – lekár
14. Ján Weber (1622 - 1686) – lekárnik
15. Anton Bernolák (1762 - 1813) – národný buditeľ
16. Andrej Hadik (1711 - 1790) – vojenský stratég
17. Pavol Dobšinský (1828 - 1885) – rozprávkar
18. Andrej Hlinka (1864 - 1938) – kňaz a politik
19. Pavol Országh Hviezdoslav (1849 - 1927) – spisovateľ
20. Ján Baltazár Magin (1681 - 1735) – učenec a národovec
21. - 50. Samuel Mikovíni (1686 - 1750) – kartograf
Adam František Kollár (1718 - 1783) – učenec
Móric Beňovský (1746 - 1786) – cestovateľ
Alexander Rudnay (1760 - 1831) – ostrihomský arcibiskup
Jozef Maximilián Petzval (1807 - 1891) – priekopník optiky
Janko Francisci (1822 - 1905) – národný buditeľ
Elena Maróthy-Šoltésová (1855 - 1939) – vedúca ženského hnutia
Jozef Murgaš (1864 - 1929) – vynálezca
Vavro Šrobár (1867 - 1950) – politik
Dušan Samuel Jurkovič (1868 - 1947) – architekt
Milan Hodža (1878 - 1944) – predseda vlády
Martin Benka (1888 - 1971) – maliar
Imrich Karvaš (1903 - 1981) – guvernér banky
František Krištof Veselý (1903 - 1977) – spevák
Ján Golian (1906 - 1945) – organizátor SNP
Štefan Zamkovský (1908 - 1961) – tatranský chatár
Eugen Suchoň (1908 - 1993) – hudobný skladateľ
Paľo Bielik (1910 - 1983) – herec a režisér
Jozef Gabčík (1912 - 1942) – atentátnik na Heydricha
Ľudmila Pajdušáková (1916 - 1979) – astronómka
Štefan Boleslav Roman (1921 - 1988) – veľkopodnikateľ
Otto Smik (1922 - 1944) – letecké eso
Krista Bendová (1923 - 1988) – spisovateľ
Rudolf Vrba (1924 - 2006) – utiekol z Osvienčimu
Ján Cibuľa (1932 - 2013) – rómsky aktivista
Ján Popluhár (1935 - 2011) – futbalista
Vladimír Dzurilla (1942 - 1995) – hokejista
Michal Dočolomanský (1942 - 2008) – herec
Karol Duchoň (1950 - 1985) – spevák
Ondrej Nepela (1951 - 1989) – krasokorčuliar