Okresný súd Bratislava II zamietol žalobu sudcu Najvyššieho súdu Štefana Michálika, ktorý žiadal od nášho vydavateľstva náhradu nemajetkovej ujmy za články vo výške 100-tisíc eur. Odborníci sa zhodujú, že rozsudok je veľkým plusom pre slobodu médií na Slovensku.
Nový Čas v roku 2011 priniesol sériu článkov o stretnutí v bare v Rajeckých Tepliciach. Justičnú elitu mal pred barom vítať právnik na dôchodku Tibor Péchy s modrými slúchadlami na ušiach a maketou samopalu v rukách. A to len pár mesiacov po tom, čo v Devínskej Novej Vsi zavraždil Ľubomír Harman s podobnými slúchadlami celú rodinu. Strážcovia spravodlivosti, ktorí sa na nechutnom večierku zúčastnili, zareagovali žalobami za státisíce eur. Jedným z nich je aj sudca Najvyššieho súdu Štefan Michálik, ktorý od vydavateľstva Ringier Axel Springer žiadal 100-tisíc eur. „Ja stále trvám na tom, že som prišiel neskôr a tohto vítania som sa nezúčastnil. Od počiatku som tvrdil, že táto situácia nenastala a vyplývala aj zo znaleckého posudku, ktorý som predložil v konaní súdu, v ktorom je uvedené, že bolo s fotografiou manipulované,“ povedal Michálik. V júli 2013 však Kriminalistický ústav v Prahe potvrdil, že fotografie zo stretnutia sú pravé.
Žalobu zamietla
Sudkyňa nakoniec Michálikovu žalobu zamietla a vydavateľstvu priznala náhradu trov konania. „Musí zniesť aj väčšiu mieru kritiky. Súkromie je do istej miery obmedzené,“ povedala po vyhlásení rozhodnutia. Šéfredaktorka Nového Času Júlia Kováčová je s verdiktom spokojná. „Rozhodnutie o zamietnutí žaloby vítame. Počas súdnych procesov sme predložili dôkazy, ktoré potvrdili pravdivosť článkov a dospeli k zamietnutiu žaloby. Súd svojím rozhodnutím len potvrdil princípy slobody tlače tak, ako to vyplýva z rozhodovania Európskeho súdu pre ľudské práva. Rozhodnutie je z pohľadu slobody tlače podľa mňa významné nielen pre samotný denník Nový Čas, ale aj pre ostatné médiá. Niektoré státisícové žaloby by teda nemuseli končiť až na Európskom súde, ale pre svoju neopodstatnenosť by mohli byť zamietnuté už na Slovensku,“ uviedla Kováčová.
Rovnaký súd, iný verdikt
Zaujímavé pritom je, že ten istý súd, ale iná sudkyňa, zaujala iné stanovisko v prípade žaloby ďalšieho sudcu Daniela Hudáka, ktorý sa uchádzal aj o post predsedu Najvyššieho súdu. V prípade jeho žaloby Okresný súd Bratislava II rozhodol 16. júna minulého roku tak, že Nový Čas sa mu musí ospravedlniť. O Hudákovej požiadavke na stotisíceurové odškodné však vtedy súd nerozhodoval. Čaká sa totiž, či verdikt o ospravedlnení uzná krajský súd za právoplatný. Advokát Nového Času Róbert Bános to vysvetľuje tým, že u Hudáka neboli vykonané dôkazy v takom rozsahu ako v prípade žaloby Michálika.
Odborník o rozsudku
Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO)
Tento rozsudok uprednostňuje verejný záujem a právo verejnosti na informácie pred súkromím verejne činných osôb. Považujem to za rozsudok v prospech slobody tlače a práva na informácie, ale aj v prospech novinárov, ktorí svojou prácou prinášajú verejnosti informácie.
Rozsudok pomôže aj ďalším médiám
Advokát nového Času Róbert Bános
Ako je možné, že v prípade sudcu z Najvyššieho súdu JUDr. Hudáka súd priznal sudcovi ospravedlnenie a ďalšiemu sudcovi jeho žalobu zamietli?
Aj keď ide o tú istú kauzu, na súde sa prejednáva každý prípad sam ostatne. Podľa mňa sa v dnešnom prípade vykonalo omnoho viac dôkazov, vypočuli sa napríklad aj znalci, ktorí súdu potvrdili pravosť fotografií. Toto všetko nám v prvom prípade chýbalo. Ale aj to je jeden z dôvodov, prečo sme proti tomu rozsudku podali odvolanie.
Myslíte si, že tento rozsudok bude mat význam z pohľadu podávania žalôb proti médiám?
Verím, že áno. Rozhodovanie slovenských súdov v kontexte tohto rozsudku by sa takto mohlo približovať k rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva.
Môžu sa proti tomuto rozsudku ešte odvolať?
Áno, túto možnosť žalobca má. Odvolanie treba podať do 15 dní od doručenia rozsudku, potom bude prípad posudzovať krajský súd.
Vývoj prípadu:
16. 10. 2010 – uskutoční sa stretnutie v Rajeckých Tepliciach v reštaurácii Bonanno, prítomní sú vysokí predstavitelia justície
09. 06. alebo 10. 06. 2011 – vydavateľ Nového Času dostane od anonyma fotografie a videá zo stretnutia (preukazujú správanie sa osôb na stretnutí vrátane počínania JUDr. Péchyho s maketou samopalu a modrými chráničmi uší)
15. 06. 2011 – Nový Čas uverejnil prvý článok o stretnutí
07. 06. 2012 – ako prvý podáva žalobu JUDr. Ladislav Tichý, zastupujúci generálny prokurátor, žiada ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy 200 000 €. V priebehu pol roka je podaných ďalších 7 žalôb (prokurátor, sudcovia, právnik a manžel majiteľky zariadenia pýtajú dokopy 940 000€)
27. 02. 2013 – prvé pojednávanie v kauze (sudca NS Michálik)
24. 05. 2013 – sudca Korduliak nezaplatil súdny poplatok, jeho prípad končí, celková žalovaná sumu klesá o 120 000 €
25. 05. 2013 – Kriminalistický ústav Praha (Polícia ČR) vypracuje znalecký posudok, ktorý potvrdzuje pravosť fotografií aj videí zo stretnutia
02. 07. 2013 – vydavateľstvo žaluje aj Občianske združenie Justičný Oskar, žiadajú náhradu škody 1 milión €
28. 07. 2013 – právnik Péchy nezaplatil súdny poplatok, jeho prípad končí, celková žalovaná suma klesla o ďalších 120 000 €
16. 06. 2014 – sudcovi Hudákovi priznávajú ospravedlnenie, nemajetkovú ujmu zatiaľ nie
12. 08. 2014 – sudca Hudák má nahradiť Harabina, stáva sa kandidátom na predsedu Najvyššieho súdu
leto 2014 – žalobu podá aj sudca Krupa, žiada 100 000 €, takisto sudca Korduliak podáva svoju žalobu znovu o 90 000 €
19. 01. 2015 – sudcovi Michálikovi zamietajú žalobu
