Rodinu opustil v úctyhodnom veku po viacerých chorobách. Rodáka z obce Liesek preslávili najmä filmy s folklórnou tematikou. Spolu s Milanom Lasicom (74) a Júliusom Satinským († 61) vdýchol dušu legendárnemu Pachovi hybskému zbojníkovi aj prostému Kubovi, v ktorom zažiaril Jozef Kroner († 73). Príležitosť v jeho filmoch dostal aj syn Marek Ťapák (54).
Legenda slovenskej kinematografie naposledy vydýchla v nedeľu ráno. Martin Ťapák odišiel v tichosti a dôstojne. „Mal 88 rokov, po tom všetkom, čo absolvoval a chorobách...“ s odmlkou povedal Novému Času jeho syn a nasledovateľ Marek Ťapák. Keďže smrť prišla náhle a nečakane, dátum a miesto poslednej rozlúčky ešte nie sú známe. „Len teraz sme sa zišli v kruhu rodiny a riešime to,“ upresnil režisérov syn Marek. Ten bol otcovým najväčším parťákom po celý život.
Často mu asistoval na filmovacom pľaci a dokonca si zahral v otcových rozprávkach Plavčík a Vratko (1981) či Popolvár najväčší na svete (1982). „Keď sme niekam išli a zastavili sa v krčme, nevedeli sme sa odtiaľ pohnúť aj niekoľko hodín, lebo prišiel Martin Ťapák. Robil filmy pre prostého človeka, všetci ho všade poznali a chceli sa s ním rozprávať,“ prezrádza Ťapák ml. a dodáva: „Otca som vždy rešpektoval. Bol silná autorita a práve on ma priviedol k filmu.“
V Pachovi klamali súdruhov
Známe sú vtipné a nesmrteľné hlášky z Ťapákovho kultového filmu Pacho, hybský zbojník, kde si hlavnú postavu zahral Jozef Kroner († 73). Režisér Martin Ťapák († 88) ho ako hrdinu zbojníckej komédie nosil v hlave už odvtedy, čo sa stretli na začiatku 60. rokov pri nakrúcaní Bielikovho Jánošíka. Na filmovom scenári spolu s Ťapákom spolupracovali aj humoristi Lasica a Satinský, ktorí mali v tom čase zákaz vystupovať a písať. „Martin Ťapák mal vtedy veľa odvahy. Spolu so Satinským sme mu pomohli napísať scenár k Pachovi. Boli to úsmevné a nezabudnuteľné momenty,“ vzdal hold nebohému kolegovi a majstrovi svojho remesla Lasica.
Martin Ťapák
* 13. október 1926 † 1. február 2015
Bol slovenský filmový režisér, herec, tanečník a choreograf. Zahral si v 23 filmoch a 42 filmov a inscenácií režíroval. V roku 1969 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1988 národný umelec. Po štúdiách na VŠMU prijal angažmán v SND a stal sa choreografom a režisérom v SĽUK-u. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Živý bič (1966), Pacho, hybský zbojník (1997) či Kubo (1965). Režíroval aj rozprávky Plavčík a Vratko (1981) a Popolvár najväčší na svete (1982). Posledným režisérskym počinom bol miniseriál Ako divé husi (2000), po ktorom sa stiahol do ústrania.