Podľa prieskumu Deti a rodičia v kyberpriestore, ktorý robil Inštitútu pre verejné otázky (IVO), 85 percent detí vie byť bez počítačov, mobilov a internetu maximálne niekoľko dní a život bez nich si vôbec nevie predstaviť. Ako agentúru SITA informoval Ján Bartoš z IVO, prieskum realizovali na dvoch reprezentatívnych vzorkách - rodičoch a deťoch.
Marián Velšic z IVO hovorí: „Hlavným cieľom prieskumu bolo zistiť, ako sa odráža problematika využívania moderných informačných technológií v živote detí. Inými slovami, zaujímalo nás, koľko času na internete deti trávia, čo tam robia, aké stránky navštevujú, aké skúsenosti s nimi majú, alebo to, či si uvedomujú riziká a nebezpečenstvo, s ktorými sa na internete možno stretnúť. Taktiež nás zaujímalo, ako sú na tom s využívaním informačných technológií ich rodičia, aký majú prehľad o tom, čo ich deti na internete robia.“
Jedným z najvypuklejších zistení prieskumu je, že až polovica detí si myslí, že ich vrstovníci sú závislí na informačných technológiách. Napriek tomu, že väčšina rodičov deklaruje prehľad o správaní svojich detí v kybepriestore, až dve tretiny rodičov takéto príznaky na svojich deťoch nespozorovali alebo o nich vôbec nevedia. „Závislé dieťa stráca kontrolu nad svojím životom a všetko podriaďuje uspokojovaniu nutkavej potreby. Nerešpektuje pravidlá a rituály rodiny, znižuje si priestor na školské povinnosti, izoluje sa. Mení sa celkový psychický stav – často sa objavuje psychická únava, poruchy spánku, bolesti hlavy, častá zmena nálad, môžu sa objaviť známky depresie a podobne,“ povedala psychologička Katarína Trlicová.
Deti označujú ako autority, ktoré rešpektujú v oblasti bezpečného správania sa v kybepriestore, hlavne rodičov a svojich kamarátov. Podľa prieskumu 36 percent rodičov si uvedomuje, že práve oni majú povinnosť naučiť deti bezpečnému správaniu sa v online svete. Škola ostáva „bokom“. „Rámcový učebný plán, schválený v septembri 2011, ako súčasť Štátneho vzdelávacieho programu určuje počet hodín pre primárne vzdelávanie (1. až 4. ročník), a to tri hodiny informatickej výchovy a pre nižšie sekundárne vzdelávanie (5. až 9. ročník), to sú dve hodiny informatiky na celý druhý stupeň. Už z nízkeho počtu plánovaných hodín, najmä na druhom stupni, vyplýva, že škola absentuje v prevencii voči kyberšikane. Nedostatok učebníc, informatickej výchovy a informatiky je ďalší z atribútov, prečo pre žiaka nie je škola zdrojom informácií v oblasti bezpečnosti v kyberpriestore,“ hovorí riaditeľka ZŠ Karloveská 61 Eva Horníková.
Slovenskí rodičia sa zaujímajú o to, čo ich deti na internete robia a majú s nimi dohodnuté pravidlá. V prípade zákazu trvá však jeho účinnosť maximálne týždeň. V opačnom prípade majú deti tendenciu zákaz porušovať alebo úplne ignorovať. Ešte vážnejší problém nastáva v momente, keď rodičia nevedia, neovládajú, nechcú alebo nemajú záujem o digitálne technológie. Tým strácajú prehľad o tom, čo ich deti vo virtuálnom svete robia, aké majú problémy alebo čo ich ohrozuje. Podľa výsledkov prieskumu rodičia síce vedia, koľko hodín trávia ich deti na internete, až tretina však netuší, čo tam vlastne robia a rovnako tretina rodičov pozná bezpečnostné zásady, no ignoruje ich.
Podľa Mira Drobného z eSlovensko sa Slovensko v kyberpriestore od okolitých krajín líši. „V jednom ukazovateli je Slovensko vskutku iné. Médiá u nás nepriniesli prípad ohrozenia dieťaťa s tragickým koncom. Môže to byť náhoda a šťastie, ale skôr sa prikláňam k názoru, že je to výsledok práce škôl, neziskoviek či súkromných firiem v oblasti prevencie. Verím, že sme prispeli k tomu aj my projektmi ako Zodpovedne.sk, Pomoc.sk, OVCE.sk, Nehejtuj.sk atď. Už o týždeň predstavíme nový projekt Kyberšikanovanie, ktorý je určený aj rodičom. Práve na nich by sa mala v budúcnosti zamerať väčšina našich prevenčných aktivít.“ Iniciátorom výskumu bol telekomunikačný operátor Slovak Telekom.
