Láska dvojice, ktorá sa začala na hokejovom zápase, keď sa ich pohľady osudovo stretli, je aj po troch rokoch rovnako intenzívna.
Bolo vaše zoznámenie romantické? Kde a ako prebehlo?
Ivana: Úplne prvé stretnutie veľmi romantické nebolo, pretože sme sa prvýkrát stretli na charitatívnom golfovom turnaji ako súperi. Mali sme vtedy obaja partnerov a každý sme si žili svoj život. O dva roky neskôr sa hrali majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku a na jednom zo zápasov sa prvýkrát stretli naše pohľady a usmiali sme sa na seba.
Marián: Čo je paradox, keď si zoberiem vypredanú halu, naplnenú tisíckami ľudí. No a naše ďalšie stretnutie prebehlo o pár mesiacov neskôr a odvtedy sme spolu. Myslím si, že práve začiatky vzťahu sú najviac romantické.
Ste harmonický pár. V čom je sila vašej súhry?
Ivana: Už viackrát som počula, že sme si podobní ako brat so sestrou, tak dúfam, že v tom tá harmónia nie je. Nikdy som nad tým nepremýšľala, dvaja ľudia sa k sebe povahovo buď hodia a dopĺňajú jeden druhého, alebo je to naopak, ako keď narazí kosa na kameň.
Marián: Ivanka verí v znamenia a ich povahové rysy. Ja zas viem, aké povahové vlastnosti partnera mi vyhovujú a aké nie.
Každý máme nejaké nesplnené romantické predstavy. Máte aj vy, Ivana, nejakú už od detstva a čakáte, kedy sa vám splní?
Ivana: Už od svojho detstva snívam skôr o tanečných úspechoch. Tým, že som pred sebou ako dieťa videla ešte veľké množstvo práce v tanečnom svete, asi mi unikli také tie klasické romantické dievčenské predstavy.
Ste romantický typ alebo rada stojíte nohami pevne na zemi?
Ivana: Mám rada všetko pod kontrolou, ale niekedy nie je na zahodenie vychutnať si aj romantiku plnými dúškami. Takže som asi zmiešaný typ človeka, ktorý má rád z každého rožku trošku.
Čo má spoločné tanečnica s hokejistom?
Ivana: Spoločenský tanec je považovaný za šport, rovnako ako hokej, a bez vytrvalosti, trpezlivosti, sebazaprenia, tvrdej disciplíny a pracovitosti by nebolo možné vrcholovo sa mu venovať.
Ako prejavujete Mariánovi lásku počas náročnej hokejovej sezóny?
Ivana: Snažím sa byť mu hlavne psychickou podporou v ťažkých momentoch jeho kariéry. V športe je to ako na húsenkovej dráhe, ktorá s vami dokáže občas poriadne zatočiť. Po celý čas môjho pobytu v USA ho podporujem na každom zápase. No a, samozrejme, nemôže chýbať jeho obľúbené jedlo pred zápasom, ktoré mu vždy pripravím s láskou.
Marián: Je pre mňa veľmi dôležité, že mám Ivanku pri sebe. Je mi veľkou oporou, nesmierne si to vážim, pretože viem, že niekedy to pre ňu nie je jednoduché.
Aký bol váš prvý Valentín?
Ivana: Spomínam si, že som bola sama v New Yorku, pretože Marián hral zápas v inom štáte. Ale dal mi poslať kyticu ruží.
Marián: Spoločne sme oslávili Valentína až o dva dni neskôr. (úsmev)
