Pred dvoma rokmi sa popasovala s ťažkým pôrodom, pred ktorým si ešte stihla urobiť autoškolu a následne schudnúť 21 kíl.
Predtým ste hrali v Búrlivom víne právničku Dášu, teraz ste podnikateľkou Simonou v Divokých koňoch. Hoci ste výrazne zmenili imidž, zdá sa, že vaša postava dokáže byť stále rovnako protivná.
Samozrejme, že to tak môže na prvý pohľad vyzerať. Ľudia vidia v týchto seriáloch vždy dobré a zlé postavy, hoci ja stále tvrdím, že na svete neexistujú ľudia, ktorí by boli len dobrí, alebo len zlí. Myslím si, že sme skôr farební a máme v sebe oba póly. Do Dáše sme chceli zakomponovať, aby bola uveriteľnejšia a ľudskejšia, no zrejme ja sama pôsobím tak racionálne a rázne. Ani jedna z nich nie je len negatívna, aj keď nevylučujem, že sa môžu podobať. Obe sú racionálne, praktické ženy, ktoré v sebe potláčajú emócie. No Simona postupne dostane väčší priestor na to, aby ukázala svoju ľudskú stránku a zmenila sa.
V Divokých koňoch hrá vášho strýka Osvalda aj herecká legenda Leopold Haverl, ktorý sa tak po dlhšom čase objavil na obrazovke. Aký máte vzťah?
Je úžasný a vychádzame spolu fantasticky. Keďže bývame na tej istej ulici, niekedy sa spolu vezieme autom na nakrúcanie. On už čaká so svojím ruksačikom a vždy sa porozprávame. Vie byť sarkastický, ironický, čo mám veľmi rada, zároveň veľmi ľudský a je veľký džentlmen, rovnako ako pán Romančík. Pán Haverl raz povedal: Keby som vedel, že sa zvezieme spolu, tak sa krajšie oblečiem. Alebo pri nakrúcaní: Počujte, Alenka, vy ma ser****, vy sa nikdy nepomýlite? Urobte chybu, buďte taká láskavá! No nemilujte ho. Má moju úctu a obdiv.
Už počas nakrúcania markizáckeho Búrlivého vína ste otehotneli. Bolo to plánované, alebo to prišlo nečakane?
Dieťa sme chceli mať už pred Búrlivým vínom, no nebolo to také jednoduché, ako sme si mysleli. Trvalo nám to trochu dlhšie a nedarilo sa, tak sme upustili od urputného behania za bábätkom, že ono si nás nájde. Keď som začala hrať v Búrlivom víne, dali sme si pokoj a práve vtedy sa to podarilo.
Neľutovali ste, že to prišlo práve v čase, keď sa vám konečne rozbehla sľubná kariéra v seriáli?
Vôbec nie. Mne sa nikdy nerozbehne sľubná kariéra, lebo vždy sa vraciam domov na východ. A pokiaľ nezostanem v Bratislave a nebudem vyskakovať aj zo záchodovej misy, tak moja kariéra... Čo je to kariéra? Robím to, čo ma baví. Hrám v divadle, teraz sa mi podarilo nakrúcať, robím to najlepšie, ako viem a je predo mnou veľa možností. V Bratislave som dostala už mnoho ponúk, no sama som si ich vždy odrezala svojím odchodom na východ. Tým sa moja kariéra nikdy nerozbehla, a zároveň sa rozbieha stále. (Smiech) Neberiem to teda tragicky a okrem narodenia môjho dieťaťa nie je v živote nič, čo by vo mne vyvolalo väčšiu eufóriu šťastia. Je to doslova vymodlené dieťa.
Často hovoríte, že dcérka Ema vám zatiaľ stačí. Je to možno aj tým, že váš pôrod pred vyše dvoma rokmi neprebehol tak ľahko, ako ste očakávali?
Mala som komplikovaný pôrod a sčasti to bola aj moja vina. Psychicky som bola nastavená tak, že je všetko v poriadku, dokonca prvé tri mesiace som ešte tehotná hrávala predstavenia, behala po javisku, skákala a kým nebolo vidno bruško, aj nakrúcala Búrlivé víno. Potom ma preobsadili v mojich predstaveniach, čo je úplne bežné. Ja som si však vymyslela, že budem rodiť bez epidurálnej injekcie a nezaplatím si ani pôrodníka, lebo moje telo je prispôsobené na to, aby porodilo aj zadarmo.
A nebolo?
Vypomstilo sa mi to v tom, že Ema sa tlačila na svet ťažko a veľmi dlho, tak sme išli na vyvolávačku. Okrem kontrakcií som necítila žiadne špeciálne bolesti, ale tie kontrakcie boli peklo. Pôrodnica, v ktorej som rodila, bola fantastická a Emu nám zachránil primár, ktorý bol skvelý. Začala ma najprv rodiť doktorka, ktorá nebola až taká skvelá.
Čo sa stalo?
Veľmi dlho som čakala, lebo v ten deň rodilo veľa žien, išlo to ako na páse a bolo to šialenstvo. Nechali ma čakať do poslednej chvíle. Už som aj bola pripravená, že idem liezť na pôrodný stôl, keď ma doktorka vrátila naspäť na izbu, aj keď som bola od bolesti v predklone.
Kde sa teda stala chyba? Nechceli ste to po pôrode aj nejako riešiť?
Nechcem viniť tú pani doktorku a stále sa pýtam, či je to tým, že som si nezaplatila doktora, alebo preto, že som nechcela epidurálku, a tým pádom som to sťažila. No pravda je tá, že Ema sa zasekla a nechcela ísť von, takže neviem, ale bolo to ťažké a je to už za nami.
Nemáte odvtedy strach z pôrodu?
Nie, prvú noc som zažila takú eufóriu šťastia, že som celú noc nespala, lebo som sa bála, či dýcha. Ema má dnes už 21 mesiacov a ja pomaly stále neviem, čo je to spánok. Nebojím sa ďalšieho pôrodu a znovu by som rodila tam. Starostlivosť bola fantastická, sestričkám som hneď doniesla lístky a pozvala ich do divadla. Ony nakoniec na predstavenie prišli a poslali mi domov krásny pozdrav. No už všetky budúce mamičky v okolí som poučila, aby sa vopred dohodli na epidurálnej injekcii. Keby som znovu rodila, asi by som zasa išla bez epidurálky, chcem totiž, aby som to cítila a aby išlo dieťa von prirodzene. Chcela som si to vychutnať a nie byť od pása dole necitlivá a necítiť nič. A tie bolesti zato stáli!
Partner bol pri vašom pôrode?
Nebol, celý čas bola pri mne moja mama. Vyštartovala za mnou do nemocnice, rátala mi kontrakcie, lúštila krížovku, a potom už nelúštila nič, len ma držala za ruku. Celú som jej ju doškriabala a išla so mnou aj na sálu. Partner je hypochonder a zatiaľ sedel vonku na lavičke. Bolo to pre nás asi najlepšie riešenie.
Aj ste predtým absolvovali špeciálne cvičenia pre tehotné?
Kúpila som si DVD Pilates pre tehotné a mali sme aj fitloptu. Cvičila som asi trikrát a potom som to zabalila, takže teraz ich môžem niekomu darovať. Som Baran a nevydržím robiť dlho jednu a tú istú vec, to je proti môjmu naturelu.
Dlho ste nemali vodičák. Už ste sa odhodlali prihlásiť do autoškoly?
Už ho mám, len nešoférujem. Vodičák som si robila počas tehotenstva. Dva týždne pred pôrodom som robila skúšky, lebo mi rástlo brucho, puchli nohy a nechcela som len tak sedieť na gauči. Povedala som si, kedy inokedy, ak nie teraz, keďže predtým som mala veľa práce a žiadny čas. Sadla som si teda do auta a povedala si, že buď to dám, alebo nedám.
Nemal proti tomu váš lekár výhrady, že sa pred pôrodom stresujete?
Stres je z toho taký, aký si urobíte, a u mňa prišiel až neskôr. Do autoškoly som chodila pokojná, inštruktor bol fantastický, šoférovala som s nadšením a partner ma skúšal značky a križovatky. Počas skúšok som mala už brucho na volante a policajt ma nechal prejsť, možno sa aj bál, že mu tam porodím. No po pôrode som už nemala čas hneď šoférovať a takisto môj ťažký pôrod spustil u mňa nejaký blok a začala som mať strach šoférovať.
No veselé ste to nemali ani zo zdravotnej stránky. Predtým, ako ste sa ukázali v Divokých koňoch, museli ste schudnúť 21 kíl.
Chcela som. Pribrala som 20 kíl, čiže som mala 80 kíl. Hneď po pôrode odišlo desať a desať mi zostalo navyše. A keďže sa nepokladám za tučnú, ale ani za nejakú špeciálne chudú, boli len dve možnosti. Buď sa zrútiť, alebo sa na to vykašľať. Tým, že som musela dojčiť a starať sa o dieťa, nebol čas to riešiť. Skúšala som cvičiť aj Dukanovu diétu. Tá funguje fantasticky, ale spôsobila mi zdravotné komplikácie a cvičenie ma prestalo baviť. No my máme s partnerom doma „Redbull hyperaktívne“ dieťa a s Emou sa veľmi dobre chudne.
Ale pre zlé stravovacie návyky ste si privodili aj zdravotné problémy.
Vždy som mala problémy so žalúdkom a s trávením. Pila som veľa kávy a nestíhala jesť. Keď ma gastrošpecialista vyšetril, povedal, že môj žalúdok vyzerá o desať rokov starší. Pýtal sa ma, ako vyzerá môj bežný deň. Povedala som mu, že ráno letím do dabingu, cestou si kúpim bagetu, keď skončím, kúpim si ďalšiu bagetu alebo vôbec nič a utekám na predstavenie. Doktor mi vysvetlil, že týmto spôsobom môj žalúdok raz skolabuje, a že som ukážkový typ moderného, stresom obklopeného človeka.
Poučili ste sa odvtedy?
Je pravda, že keď sme s partnerom držali Dukanovu diétu, ktorá bola veľmi náročná, osvojili sme si návyky zdravého stravovania. Tie šialenstvá, ktoré mi spôsobovali muky a hlad, som z nej hneď odstránila. Prešli sme na delenú stravu a narodením Emy sme si začali robiť hráškové pyré, mrkvovú kašu, dusenú zeleninu či šaláty s grilovaným mäsom, kuskus a čínu.
S partnerom, režisérom Michalom Náhlíkom ste spolu už sedem rokov. Svadbu neplánujete?
Nie. Prečo áno? Ak sa niekto chce vziať, nech sa vezme, je to krásne, a keď nás pozve na svadbu, tak prídeme aj s darom. Ak ma priateľ požiada o ruku, tak zareagujeme a budete to vedieť, no zatiaľ v tom máme jasno. Moji rodičia sú takí klasici, ktorí sú spolu šťastní vyše 30 rokov. Ale ja stále tvrdím, že aj my máme papier, máme hypotéku na 30 rokov, kde sme obaja podpísaní. A v prípade rozchodu alebo rozvodu, ktoré ja vnímam ako to isté, sa obaja môžeme biť o tú hypotéku, lebo tento štát nám po uzavretí manželstva neposkytuje žiadnu výhodu, ako to bolo u mojich rodičov v podobe bytu a nenávratnej pôžičky, aby mali ako začínať.