Presne pred rokom sa demonštranti na kyjevskom námestí Majdan postarali o pád proruského režimu, ktorý zosobňoval prezident Viktor Janukovyč. Tento historický okamih si v hlavnom meste pripomenuli desaťtisíce ľudí a desiatky svetových politikov, medzi ktorými bol aj slovenský prezident Andrej Kiska. Zatiaľ čo štátnici zapaľovali sviečky, na východe Ukrajiny stále tiekla krv. Rok po tom, čo Ukrajina nastúpila na cestu slobody, si tisícky ľudí a desiatky štátnikov prišli uctiť pamiatku obetí minuloročných protestov.
Na čudnej výstave tak videli ruský tank, raketový systém Grad, drony alebo bojové vozidlo pechoty. Prezident Putin doteraz vehementne odmieta, že by sa Rusko vo vojne angažovalo a malo na ukrajinskom území svojich vojakov. Kiska je však presvedčený, že konflikt by už bol zažehnaný, ak by Moskva nepomáhala v jeho roznecovaní. „Bez pomoci tejto obrovskej krajiny by bol konflikt dávno zažehnaný,“ povedal Kiska s tým, že nepochybuje o účasti Ruska vo vojnovom konflikte na východe Ukrajiny.
„Žiadne pochybnosti o tom nemám. A myslím si, že každý, kto má dostatočné informácie a nepodľahol ruskej propagande, nemôže mať o tom pochybnosti,“ povedal Kiska. Pochod dôstojnosti viedol cez ulice vládnej štvrte a skončil sa na Námestí nezávislosti - Majdane - bohoslužbou za vyše 100 obetí minuloročných protestov a položením sviečok vedúcimi zahraničných delegácií. Na veľkoplošné obrazovky sa premietali portréty obetí s ich menami.
Kým pochod v Kyjeve sa niesol v pokojnom duchu, v Charkove na východe sa zmenil na krvavú drámu. Pri výbuchu počas Pochodu mieru zahynuli dvaja ľudia vrátane jedného policajta a ďalší deviati utrpeli zranenia. Polícia po explózii zadržala štyroch podozrivých, u ktorých našli zbrane a vraj ručný granát. „Všetci sú to ukrajinskí občania, ktorí konali podľa inštrukcií a ktorí dostali zbrane v Ruskej federácii,“ oznámila ukrajinská tajná služna SBU.
V sobotu sa naopak v metropole Ruska zišlo odhadom 35 000 ľudí, ktorí demonštrovali proti minuloročným udalostiam v Kyjeve. Demonštrácie zvolala ruská odnož hnutia Antimajdan, ktoré na Ukrajine podporovalo vtedajšie proruské smerovanie krajiny. Demonštranti niesli transparent s nápisom „Majdan je choroba - a my ju vyliečime!“ či „Majdan prospieva nepriateľom Ruska!“.
Ukrajinský exprezident Janukovyč pri výročí udalostí z Ruska odkázal, že sa vráti do vlasti. Podľa jeho slov vládne na Ukrajine bezprávie, za ktoré je zodpovedný súčasný režim. „Je mi ľúto, že som nemohol nič urobiť,“ povedal Janukovyč v súvislosti s tragickými udalosťami spred roka. „Keď hovoríme o súčasnosti, na Ukrajinu sa vrátim ihneď, ako to bude možné,“ dodal Janukovyč.
Ťažký rok Ukrajiny
Revolúcia sa začala v novembri 2013 po tom, ako ukrajinský prezident Viktor Janukovyč oznámil, že nepodpíše asociačnú dohodu o tesnejších ekonomických a politických vzťahoch s EÚ. Na kyjevskom námestí Majdan sa začali zhromažďovať desaťtisíce demonštrantov, ktorí požadovali Janukovyčovo odstúpenie.
Na námestí Majdan v januári a vo februári 2014 protestoval až milión ľudí. Do demonštrantov začali strieľať ostreľovači, ktorí údajne dostávali rozkazy od ruského velenia. Podľa odhadov snajperi zabili asi 100 civilistov.
Exprezidenta Janukovyča, ktorý bol spojencom Kremľa, zbavil ukrajinský parlament moci. Janukovyč označil udalosti za puč a utiekol do Ruska, kde mal neskôr tajne dostať občianstvo. Vlani v máji si Ukrajinci za nového prezidenta zvolili Petra Porošenka.
Vojnové operácie na východe Ukrajiny sa začali najprv na Kryme, kde proruskí separatisti požadovali pripojenie k Rusku. To sa stalo po referende v marci, boje sa presunuli do Doneckej a Luhanskej oblasti. Zahynulo už vyše 5 000 ľudí.
15. februára malo začať platiť prímerie medzi Ukrajinou a separatistami, ktorých vojensky podporuje Rusko. Dohodu uzatvorili ruská a ukrajinská strana pod patronátom Francúzska a Nemecka. Boje však, bohužiaľ, pokračujú.
