Strana vyhrala voľby s radikálnymi návrhmi na koniec šetrenia, čo vyvolalo vlnu zdesenia. Obrovský vyše štyristomiliardový dlh Grécka by totiž nemal kto splácať a muselo by vystúpiť z eurozóny. Najnovšie Tsipras svoju rétoriku kvôli peniazom zjemnil. Gréci by nemali z čoho platiť ani len základný chod štátu. Nový Čas porovnal aj život Slovákov a Grékov.
„Sú priveľmi optimistické. Predpokladané objemy financií, ktoré chcú získať, nie sú reálne. O podobné opatrenia sa snažia grécke vlády už minimálne od roku 2010 a získať takýmto spôsobom 7 miliárd, ktoré si stanovili, mi príde dosť iluziórnych,“ hovorí ekonóm Martin Vlachynský z INESS.
Pridáva sa aj europoslanec Richard Sulík, ktorý tvrdí, že Gréci spravili obrovské ústupky a budú mať problém vysvetliť to svojim voličom. „Je možné, že nás vodia za nos a chcú len získať viac času a peňazí. V skutočnosti ten štát zbankrotoval a teraz čakajú na miliardy. Nie je najmenší predpoklad, že o štyri mesiace bude ich dlh nižší,“ konštatuje Sulík.
Nevidia problém
Európska únia a Medzinaródný menový fond však považujú grécke kroky za dostačujúce. U nás sa k plánu vyjadril minister Peter Kažimír, ktorý je zdá sa tiež spokojný. „Grécko má teraz pred sebou veľa práce, musí svoje reformy špecifikovať a prísť s konkrétnymi číslami, ktoré nás všetkých presvedčia, že si budú plniť svoje záväzky,“ uviedol Kažimír.
Premiér Alexis Tsipras označil dohodu ako víťazstvo svojej vlády a koniec úsporných opatrení. Grécku tak zatiaľ peniaze nedôjdu a nemusí opustiť eurozónu. Prinajmenšom do júna. „Je veľká pravdepodobnosť, že Grécko zostane v eurozóne, ale možnosť, že z nej vystúpi, už nie je v ríši fantázie, ale treba sa ňou seriózne zaoberať,“ dodáva analytik Vlachynský.
Bude o pomoci rozhodovať náš parlament?
Šéf Siete R. Procházka si myslí, že o predĺžení platnosti záchranného balíka pre Grécko by mal rokovať aj slovenský parlament. Náš postoj by sa tak mal opierať o širšiu dohodu, než len o dohodu premiéra a ministra financií. „Predseda vlády SR sľuboval pri zmäkčovaní podmienok voči Grécku referendum, teraz však v takejto vážnej veci ignoruje dokonca aj Národnú radu,“ uvádza. Konštatuje, že vo viacerých členských krajinách eurozóny pritom o návrhu budú rozhodovať práve parlamenty.
Politológ Grigorij Mesežnikov si nevie predstaviť iný spôsob, ako by o tom mali rozhodovať. „Sú veci, ktoré zodpovední politici musia sami riešiť. Do EÚ sme vstúpili s požehnaním väčšiny obyvateľstva, ale tieto odborné záležitosti prislúchajú riešiť vláde a parlamentu. Zrejme ani v strane Smer nie je jednotný názor a z tohto pohľadu by to bolo dobré vedieť ako tento problém vnímajú zástupcovia ľudu,“ uviedol odborník.
Týmto Tsipras presvedčil Európu:
- plán na boj s daňovými únikmi
- znižovanie korupcie
- návrhy na obmedzenie štátnej správy
- vytvorenie spravodlivejšieho daňového systému
- boj s pašovaním pohonných hmôt a tabaku
- zavedenie reforiem trhu práce týkajúcich sa kolektívnych zmlúv
- riešenie humanitárnej krízy Grécka pomocou bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre nezamestnaných
- nespomína zvyšovanie platov štátnych úradníkov, minimálnej mzdy, dodávky elektriny a kúrenia zdarma pre chudobných ani opätovné zamestnávanie prepustených úradníkov
