Všetky však postupne pre život v biede skončili v detskom domove. Zúfalý bývalý mních chce deti naspäť. „Budem o ne bojovať do posledného dychu,“ hovorí. K viere ho priviedla babka na púti v Šaštíne. „Už ako desaťročný som mal prvý prorocký sen a vedel som, že budem žiť s Bohom.“ Ako brat Tarzicius strávil vo františkánskom ráde šesť rokov, v kláštoroch žil život v chudobe a oddanosti Bohu a modlitbe. Jedného dňa prišiel zvrat: „Opravoval som kláštor v Nových Zámkoch. Na ten okamih nezabudnem. Zrazu som pocítil prázdnotu z opakovanej odriekanej modlitby. Slová stratili duchovný význam a ja som vedel, že ak by som zostal, budem pokrytec,“ hovorí Miro Kubica. Odišiel z kláštora s požehnaním, ďalší rok si sľub neobnovil.
Začal sa živiť stavebnými prácami ako živnostník a zaľúbil sa do Janky. „Pochádza z detského domova. Pestúnka ju bila, vyhadzovala na mráz, dorezala. Keď so mnou otehotnela, kopala ju do bruška,“ vraví mních. Keďže sám pochádza z obce Klubina (okr. Čadca) zo 14 detí, s Jankou sa vzali a plánovali veľkú rodinu. Narodili sa im štyri deti - Alexander, Miroslav, Tomáš a Magdaléna. O všetky detičky však postupne manželia prišli. „Vzali mi ich, lebo sme boli chudobní. Nedokázal som poriadne zarobiť na živnosť ako stavbár a Janka nepracovala. Toľko firiem mi dlhuje peniaze!“ hovorí nešťastný mních. „Rodina obýva jednu izbu skromne zariadenú, majú málo potravín pre deti. Matka bola tehotná, očakávala tretie dieťa. Bolo zistené, že zdravotná starostlivosť u detí je zanedbávaná,“ stojí v uznesení okresného súdu v Čadci. „Nastali problémy s matkou maloletých detí, je voči nim agresívna, bije ich,“ uvádza sa v spise.
Miro s Jankou momentálne žijú v prenajatom byte. Priznávajú chudobu, rozhodne však popierajú, že by deťom ubližovali. Naopak, rozhodli sa o ne bojovať. Najstarší Alex sa totiž pred pár mesiacmi v Detskom domove v Bytči takmer utopil a ležal v kóme 8 dní. „Nenechám to tak. Prečo mi štát zobral deti kvôli chudobe, keď ich ohrozuje na živote? Budem o deti bojovať,“ hovorí zúfalý mních.
