Štúdia nám vyčíta nedostatočný rozvoj internetového pripojenia, ale aj mizerné digitálne vybavenie v úradoch. Od roku 2013 je hlavnou tvárou digitalizácie súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini (39), ktorý na Slovensku urobil za posledný rok raketovú kariéru. On hovorí, že za to nemôže a pomáha to zlepšiť. V čase masívneho rozvoja moderných technológií Slovensko v raste digitalizácie poriadne zaostáva. V štúdii Európskej komisie, ktorá porovnávala všetky členské krajiny, sme sa umiestnili na nelichotivom 21. mieste.
Oproti minulému roku je to dokonca pokles. „Treba dosiahnuť väčší pokrok v súvislosti s internetovým pripojením, keďže 15 % slovenských domácností ešte stále nemá pevné širokopásmové pripojenie. Nedostatočná je aj ponuka digitálnych verejných služieb,“ píše sa v reporte. Problémy sú najmä vo verejnej správe - na úradoch, kde sme z hľadiska online ponuky takmer na poslednom mieste v EÚ. „Slovensko uvoľnilo na digitalizáciu 845 miliónov eur a výsledkom sú polofunkčné služby,“ myslí si ekonóm Róbert Auxt zo Siete.
Digitálnym lídrom Slovenska je šéf parlamentu a bývalý tajomník ministerstva financií Peter Pellegrini. „Ako digitálny líder chcem podporovať a propagovať pozitívne príklady zo spoločnosti a budem nápomocný pri presadzovaní zmysluplných myšlienok. Pozícia by mala byť vnímaná v kontexte ‚sponzora zmeny‘,“ uvádza na svojej stránke. Nad rebríčkom si umýva ruky.
„Zdôrazňujem, že pozícia digitálneho lídra nie je exekutívna funkcia. Osobne si myslím, že výsledky neznamenajú pokles, ale signalizujú, že na Slovensku nenapreduje informatizácia takým tempom, ako je to v priaznivejšie hodnotených krajinách,“ uviedol Pellegrini s tým, že očakáva, že stav sa rapídne zmení k lepšiemu už v blízkej budúcnosti. Zodpovednosť podľa jeho poradcu má rezort financií. Spôsobiť to malo aj pomalé čerpanie peňazí z EÚ v období striedania vlád. „Maslo na hlave majú aj mnohí dodávatelia, ktorí sa na viacerých projektoch ,učili za chodu‘...,“ dodal
Rebríček digitálnej pripravenosti
1. Dánsko 0,68
2. Švédsko 0,65
3. Holandsko 0,62
10. Nemecko 0,51
13. Rakúsko 0,48
17. Česko 0,46
20. Maďarsko 0,41
21. SLOVENSKO 0,40
23. Poľsko 0,38
26. Grécko 0,36
27. Bulharsko 0,33
28. Rumunsko 0,31
Priemer EÚ 0,48 (*Hodnotiaca škála je od 0 do 1, pričom 0 je najhoršia)
