Už onedlho sa objaví v novej šou Tanec snov. Pre Ivanu je to výzva, kvôli ktorej drie na plné obrátky. Keď sme sa s ňou mali stretnúť po trojhodinovom tréningu, čakali sme, že príde spotená a zadychčaná. Omyl...
Už onedlho televízia JOJ spustí šou Tanec snov. Ako ste zareagovali, keď vás do nej oslovili?
Najprv som si myslela, že je to žart a keby ponuka prišla o mesiac skôr, ani ju neprijmem. Necítila som sa pohybovo zdatná. Ale od januára znova intenzívne cvičím s trénerom a cítila som sa perfektne. Tanec sa mi veľmi páči, tak prečo to neskúsiť?
Prešli ste výberovým kolom, kde si vaše pohybové schopnosti niekto otestoval?
Samozrejme, ale mala som z toho úžasný pocit, až taký nadnášajúci, relaxačný. Každý si myslí, že keď som bola kedysi v súboroch Prešovčatá a Šarišan, tak som tancovala folklórne tance, ale nie je to tak. Vždy som bola speváčkou, nie tanečnicou. To, že som si občas zatancovala, bolo iba moje hobby.
Ako sa vám darí na tréningoch?
Zo začiatku to bolo fantastické. Mozog som vypla a sústredila som sa len na tanec. Mala som pri ňom pocit, ako keby som meditovala. Potom však prišla realita a každodenné tréningy po dve až tri hodiny. Začali sa striedať pocity eufórie s tým, že to nezvládnem. Viem sa kroky naučiť, ale keď tancujem čaču v rýchlom tempe 25-krát za sebou, tak som úplne vybavená... (smiech) Ale mám pohyb v sebe a je to pre mňa obrovská výzva.
Reaguje vaše telo na tieto zmeny?
Cítila som každý sval. Nevedela som, že tanec tak bolí. Keďže mám veľmi pevné telo, mala som pocit, že mi nohy skameneli.
V akom zmysle je Tanec snov pre vás výzvou?
Ponuku som prijala hlavne preto, že chcem pre niekoho, kto to potrebuje, vytancovať sen. Ja vždy potrebujem dôvod, prečo mám niečo urobiť. Ísť pred kamery len preto, že zhodím nejaké kilá, to nie je pre mňa podstatné. Za dôvod, prečo tancujem, cítim veľkú zodpovednosť a chcem podať čo najlepší výkon a urobiť maximum.
Za aký sen idete tancovať, ešte nemôžete prezradiť, ale ako ste spokojná s výberom Radoslava Kováčika (40) za partnera?
Rado je tiež veľmi ctižiadostivý typ človeka, ale je iný ako ja. Mám pocit, že je viac introvert, jemný v prejavoch. V podstate si na seba zatiaľ zvykáme, ale je to šikovný muž, pekne tancuje a ostatné uvidíme.
Trúfnete si povedať, že to spolu dotiahnete až do finále?
Vôbec to neviem posúdiť. Myslím si, že všetky živé prenosy sú tak trochu o šťastí, príprave a sympatii, akú si získate u ľudí aj u poroty. Poznám mená ľudí, ktorí sa na to dali, tak ako ja, ale vôbec neviem, ako tancujú. Zrejme sa chce každý dostať do finále. Odmalička som súťaživý typ a veľmi nerada prehrávam.
Mnohým sa možno ľahšie tancuje, keď majú o pár kilogramov menej...
Mne sa páči, že som plnoštíhla. Ja som so sebou spokojná a verím, že pri tanci budem dobre vyzerať aj ja. Pri tanci je žena ženou. Uvoľní sa, je v ňom elegancia, džentlmen sa vám pozerá do očí, vedie vás... Pre niektoré ženy možno budem inšpiráciou.
Viackrát ste držali diéty, ale vždy sa dostavil jojo efekt, je tak?
Každá žena si raz za čas urobí nejakú očistu alebo detoxikačnú kúru. Mala som určité zdravotné problémy a nemohla som cvičiť, pretože lekári mi to zakázali. Naberať na hmotnosti som začala za posledných päť rokov. Predtým som nebola ani len plnoštíhla. Keď som sa pozerala na videozáznam z tanca, videla som na ňom inú ženu, nie seba. Ja sa vôbec nevnímam, že som pribratá, ale, samozrejme, že budem šťastná, keď sa metabolizmus pohne. Tým, že som dynamický človek narodený v znamení leva, tak potrebujem pohyb a tanec ma k tomu vedie.
Takže vás vôbec nevytáča, keď za sebou počujete, alebo sa dočítate, že tá Christová zase pribrala?
Sústredím sa na to, čo hľadám. A to je šťastie a vnútorný pokoj. Tí ľudia ma nepoznajú a ja nepoznám tú ženu, o ktorej píšu. To nie som ja. Každá z nás niečo prežíva, a to sa na človeku podpíše. Niektoré ženy pri strese chudnú, iné priberajú. To nie je otázka cvičenia, ale toho, že si to človek v hlave prepne a povie si, že chce žiť inak a chce byť šťastný. Možno, že tých ľudí šokuje, keď vidia reprízu programu z roku 2000, a potom uvidia, ako vyzerám o 15 rokov neskôr. Ale to je ich problém a toto je môj život.
Aký je?
Dvadsať rokov robím charitu, snažím sa žiť naplno a pomáhať každému, kto príde do môjho života. A ten je o tom, ako urobím v auguste onkologický tábor pre deti, benefičný večer, ako im odovzdám na onkológii darčeky. Toto je moje poslanie, nie to, aby som vysvetľovala, prečo som pribrala. V Indii a na Bali som počúvala múdrych ľudí rozprávať, čo je vlastne život a čo je šťastie. Určite to nie je o hmotnosti.
Písalo sa, že ste za tri týždne v Indii zaplatili až 40-tisíc eur. Je to pravda?
To sú absolútne nezmysly. Stačí si pozrieť, za koľko sa dá do tej Indie ísť. Ja sa už niekoľko rokov živím sama. Môj exmanžel nikdy v živote neplatil na svoju dcéru. Ja sa starám o Danielku, ktorá študuje na vysokej škole andragogiku a tiež so mnou podniká. A ešte pomáham mame v dôchodku. Nemám nijakého sponzora. Na budúci rok sa znova chystám do Indie a každý týždeň si odkladám peniaze. To neznamená, že keď som Christová, tak mi každý mesiac padne na hlavu balík peňazí.
Môžete povedať, čo vás konkrétne živí?
Pracujem v multilevelovom marketingu pre známu značku. Môj salón ponúka ženám to, čo je pre ne v každom veku dôležité, aby sa spomalil proces starnutia, alebo ako sa nalíčiť. Okrem toho, dlhé roky robím pre firmy imidžové projekty.
A čo vás napĺňa šťastím?
Napríklad aj to, keď prídem domov unavená a môj pes začne po mne skákať. Keď Danielka s priateľom začnú džavotať a smiať sa. Pozerám sa na nich a som šťastná.
Nespomínali ste žiadneho muža. Máte partnera?
Nechýba mi. Ak človek priťahuje k sebe stále tie isté typy, tak to nemôže byť chyba len tých mužov, že to nevychádza. Niekde je chyba aj vo mne. Snažím sa spoznávať samu seba. Celý tento rok je o mne. Budem pracovať na svojom tele a na tom, aby som každú chvíľu žila naplno. Nemám na mužov teraz priestor ani čas. A ja sa priznám, že sa tých vzťahov aj bojím. Niekoľko ráz mi to nevyšlo, viem, že to bolí a mám k tomu obrovský rešpekt. Mám veľa priateľov, ktorí mi dôverujú, trávime spolu čas, ale zatiaľ sa cítim komfortne tak, ako som.
Vylučujete teda možnosť, že by predsa len mohol nejaký muž vstúpiť do vášho života?
Nie, ale... Vždy som si vedela predstaviť, čo chcem dosiahnuť v práci, ale neviem si predstaviť ten vzťah a na tom pracujem. Vzťah máme s rodičmi, s deťmi a už aj to je náročné, hoci ich milujeme nadovšetko. Zdá sa mi, že mne sa už v tom partnerskom vzťahu nechce bojovať. Na druhej strane chcela by som mať partnera, ktorému by som vniesla do života niečo, čo by ho obohatilo, aby si ma vážil, obdivoval ma a platilo by to aj opačne.
