Píše sa streda 3. apríla 2013 a hviezdami nabitý tím Washingtonu Capitals sa snaží všemožne na trhu získať pred uzávierkou prestupového obdobia posilu, ktorá by im konečne pomohla dostať sa až na samotný vrchol. Ako to už chodí, generálni manažéri majú pred vyraďovacími bojmi tendenciu panikáriť a často robia nesprávne rozhodnutia. Napríklad aj také, ktoré uskutočnil GM ‘Caps’ George McPhee.
Ten sa totiž v tom čase rozhodol získať do útočných radov českého veterána Martina Erata z Nashvillu Predators. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, keby opačným smerom neputoval mimoriadne talentovaný mladík Filip Forsberg.
Mladučký Švéd so slávnym hokejovým menom (ale žiadnym príbuzenským vzťahom k legendárnemu Petrovi) vykazoval už v tomto období obrovský potenciál stať sa jednou z hviezd NHL. Na proti tomu, pri všetkej úcte, Erat mal už to najlepšie dávno za sebou a v NHL už takpovediac iba dožíva.
V zostávajúcich deviatich zápasoch sezóny 2012-2013 si pripísal v drese Washingtonu iba jeden gól a k nemu pridal dve asistencie. No a samotná vyraďovacia časť, kvôli ktorej ho tím angažoval, bola hotová katastrofa. Erat odohral iba prvé tri zápasy v sérii s Rangers, v tom štvrtom sa po štyroch minútach strávených na ľade zranil a už sa nevrátil. Capitals podľahli ‘Jazdcom’ v sedemzápasovej bitke a sezóna sa tak pre nich skončila.
Erat v novej sezóne ešte následne dokázal odkorčuľovať za Washington 53 zápasov, v nich si však pripísal opäť iba JEDEN gól. Počas prestupového obdobia sa vehementne dožadoval výmeny, a tak ho vedenie poslalo do Phoenixu (dnes už Arizony). Protihodnota, ktorú však za neho získalo nemala akúkoľvek relevantnú hodnotu.
Vitaj, Princ Filip
Zatiaľ čo si fanúšikovia z hlavného mesta USA od zlosti trhali vlasti a trieskali hlavu o stenu, na opačnej strane si priaznivci Nashvillu slastne mädlili ruky. Vedeli totiž, že ich klub získal do vienka mimoriadne vzácny klenot – diamant, ktorý je potrebné starostlivo obrúsiť.
Okamžite po výmene sa rozhodli ‘Predátori’ Forsberga preveriť aj v akcii. Počas piatich skúšobných zápasov si pripísal jednu asistenciu. Vrcholom jeho sezóny však tedy boli juniorské MS, kde sa mu podarilo v národnom drese vybojovať pre Švédsko prvé zlato z MS20 od roku 1981. V novej sezóne odohral za Nashville iba 13 zápasov (1+4), pretože väčšinu času strávil na farme zdokonaľovaním techniky, fyzičky a prispôsobovaním sa novému hernému štýlu.
Ako z veľkej knihy
Vedenie Nashvillu bolo však pred začiatkom tejto sezóny presvedčené, že dvadsaťročný Frosberg je na NHL už dostatočne pripravený! V tréningovom kempe si vybojoval miesto na súpiske a do AHL sa už vrátiť nehodlal.
Filip, stále hrajúci so štatútom nováčika, vstúpil do najprestížnejšej hokejovej ligy na svete vo veľkom štýle. S 52 bodmi (21+31) je momentálne najproduktívnejším hokejistom tímu, ktorý okupuje celkové prvé miesto v tabuľke NHL! Mnoho expertov ho pri tom považuje na najhorúcejšieho ašpiranta na zisk Calder Trophy, teda trofeje pre najlepšieho nováčika ligy.
Princ Filip, ako Forsberga nazývajú fanúšikovia, nosí na drese slávne hokejové meno, aj keď je pravda, že s jeho predchodcom Petrom toho veľa spoločné nemá. Či už na ľade alebo mimo neho. Rodinné puto ich nespája a odlišní sú aj herným prejavom. Filip je predovšetkým strelec a prihrávky príliš nerozdáva. Aj keď v útočnej formácii s hráčmi ako Ribeiro či Neal je skutočne jedno, kto hru tvorí a kto zakončuje. Taktiež sa snaží na ľade hrať s rozumom a do fyzických stretov sa príliš neženie, je ale pravda, že hra do tela mu cudzia rozhodne nie je.
Forsbergov prelom v kariére ide ruka v ruke s renesanciou celého tímu, ktorý v lete rozviazal spoluprácu s dovtedy jediným trénerom v histórii organizácie Barrym Trotzom. Jeho miesto obsadil ofenzívne ladený kouč Peter Laviolette. Mimochodom, Trotz si našiel nové angažmá vo Washingtone.
Forsberg má z Laviolettového systému obrovskú radosť a netají sa tým, že mu vyhovuje viac, než ten Trotzov. A na ľade je to skutočne poznať. Nechajme sa prekvapiť, čo Nashville predvedie v play-off...
Ó kapitán, môj kapitán!
Mimoriadne hororový trejd Forsberga za Erata pripomína situáciu z roku 1996, kedy sa podarilo Vancouveru doslova ukradnúť z Pittsburghu budúceho dlhoročného kapitána Markusa Naslunda.
Penguins nepochopiteľne vymenili mladučkého Naslunda za Aleka Stojanova. Stojanov počas dvoch sezón odohral v Pittsburghu iba 45 zápasov, potom upadol do zabudnutia.
Forsbergov krajan následne odohral počas svojej kariéry 1117 zápasov v NHL, v ktorých nazbieral 869 bodov (395+474). Drvivú väčšinu z nich práve ako hráč (a kapitán) Canucks. Jeho číslo dnes už navždy visí pod stropom domovského stánku Vancouveru.
Naslundova výmena sa s odstupom času ukázala ako jedna z najhorších v histórii NHL. To isté môžeme pomaly začať tvrdiť aj o tej Forsbergovej. Paralela je až príliš do očí bijúca...