Aj v rodinách z rôznych kútov Slovenska, ktoré Nový Čas navštívil, zarezonovala téma neskutočných tragédií a dospelým naskočili zimomriavky, keď si predstavili, že by sa niečo podobné mohlo stať ich deťom. Všetci si však dobre uvedomujú, že za vzťah s dieťaťom zodpovedajú najmä rodičia. V prípade, že by sa ich tínedžer dostal do problémov, nespoliehajú sa na školu ani na kamarátov. Ako dobre však poznajú svojich potomkov? Vedeli by tragédii zabrániť?
Mama Martina (36) a dcéra Nikolka (17), Trenčín
„Komunikujeme ako kamarátky, ale keď má Nikolka nejakú povinnosť, vie, že si ju musí splniť, pretože som spolovice kamarátka, ale spolovice mama,“ takto vychováva svoju dcéru Martina. Je zdesená zo samovrážd detí, ktoré sa v poslednom čase nahromadili, a vraví, že s dcérou trávi všetok voľný čas, aj keď je to pre prácu ťažké. „Sme spolu každý deň, aj keď ja chodím do práce ráno a prichádzam večer a Nikolka je cez deň v škole a ešte chodieva brigádovať. Sme však spolu zvyčajne od piatej večer, čiže niekoľko hodín,“ opisuje Martina.
S dcérou aj športuje, navštevuje fitko, chodí na výlety, dovolenky. „Sme také dvojičky, aj keď Nikolka má aj vlastné záujmy a kamarátov,“ vraví Martina, ktorá presne vie, s kým sa Nikolka kamaráti a s kým si píše na sociálnych sieťach. „Keď sa jej spýtam, s kým si píše, povie mi. Poznám jej kamarátky, spolužiačky. Viem, s kým sa stretáva, kto je kto. Vždy sa pýtam, z akej rodiny je kamarátka, aká je, akú má povahu. Dávam si na to pozor,“ dodáva mamička. Verí, že ak by dcéra mala problém, zistila by to. „Poznám jej nálady, povahu. Keď so mnou nechce hovoriť, nechám ju v kľude a spýtam sa jej neskôr, čo ju trápi. Ak by mala problém, v prvom rade by som sa s ňou rozprávala. Ak by bol problém vážny, určite by som spolu s Nikolkou vyhľadala pomoc, psychológa, psychiatra.
„Keď s dcérou nie je, telefonujú si, teda vie o každom jej kroku. Niekedy komunikujú aj cez sociálnu sieť. Tlak, čo sa týka financií, však pociťuje ako väčšina Slovákov. „Cítim sa pod tlakom, lebo mám len jedno dieťa a chcem, aby malo všetko. Ale takisto má dcéra vysvetlené, že vyskakujeme len do výšky môjho platu, že ak má jej kamarátka nový iphone, tak nech ho má, ale my si ho nemôžeme dovoliť. Ak ho veľmi chce, musí si naň zarobiť na brigáde,“ dodala.
Mama Miroslava (38), synovia Lukáš (15) a Janko (12), Zvolen
Zdravotníčka Miroslava to nemá jednoduché. Má dve práce, študuje vysokú školu a zároveň vychováva dospievajúcich mužov Lukáša (15) a Janka (12). Jej manžel chodí na týždňovky, a tak je väčšina domácnosti na jej pleciach. Aby svojich chlapov zvládla, zvolila podľa nej jedinú správnu cestu.
„Nemáme v rozhovoroch žiadne zábrany, nevyhýbame sa žiadnej oblasti, nič nie je tabu...“ tvrdí. S Lukášom sa rozprávajú aj o frajerkách, citoch či o tej najintímnejšej oblasti. „Myslím si, že mi hovorí na 99 percent všetko. Spravili sme dohodu - nech som ja tá, čo bude vedieť všetko prvá, ak aj niečo vyparatia.“ A funguje to, pretože s tínedžerom nemala ešte väčší problém. Čo robí na internete, mu však kontroluje. Ak sa Lukáš pokúsi klamať, odhalí ho.
„Vidím jeho mimiku, postoj... A on vie, že ma nedokáže oklamať, tak keď sa o to pokúsi, vždy sa nakoniec rozosmeje,“ tvrdí Miroslava. Hoci veľa času trávi v práci, vždy si ho nájde aj na rozhovor s chlapcami. „To je taká doba. Treba sa jej postaviť čelom. Ale nekomunikujem s nimi cez sociálne siete, potrebujem reč z očí do očí. Viem vyčítať, či sú smutní, šťastní...“
Mama Zita (40) a dcéra Natália (12), Košice
Spoločný program. To je recept mamičky Zity (40) na to, aby jej dcéra dôverovala. „Niekedy ideme spolu do obchodného centra, alebo si zacvičiť, či prejsť sa so psom,“ opisuje Zita, ktorá sa snaží nájsť si každý deň čas na spoločný rozhovor. Dcére bez problémov dovolila prihlásiť sa na sociálnej sieti. „Viem, s kým komunikuje. Poznám väčšinu Natálkiných kamarátov a nemyslím si, že mi zatajuje, o čom s nimi komunikuje,“ dodáva Zita.
Je si istá, že by spoznala, keby Natálku niečo trápilo. „Vie, že sa na mňa môže obrátiť s akýmkoľvek problémom,“ dodáva Zita. Dôkazom je, že Natálka sa jej dokáže zdôveriť s nepríjemnými vecami. „Som zamestnaná na plný úväzok, takže ráno idem do práce v čase, keď deti idú do školy. Popoludní prichádzam okolo pol piatej, ale aj deti majú krúžky a iné aktivity, takže sa spolu stretneme podvečer, keď sa spolu aj učíme a porozprávame. Večer, keď idú spať, nájdeme si ešte na seba čas,“ poznamenala Zita, ktorá je tiež na sociálnej sieti, no potrebu prostredníctvom nej komunikovať s dcérou nemá.
Mama Ingrid (39) a dcéra Karin (16), Banská Bystrica
Kuchárka Ingrid má okrem štvorročnej Viki doma aj tínedžerku Karin a ich vzájomný vzťah označuje ako otvorený. V praxi to znamená, že o svojej dcére vie všetko. „A dá sa povedať, že aj ona o mne,“ tvrdí Ingrid. Aj jej strašiakom boli sociálne siete, na ktorých je tínedžerka zaregistrovaná. Vyriešila to však rázne. „Presne viem, koho má medzi priateľmi, a poznám ich. Má zákaz pridávať si nových ľudí medzi priateľov. Pokiaľ to so mnou nepreberie, a ona to rešpektuje,“ vysvetľuje.
„Teraz má aj frajera a toho poznám tiež,“ je spokojná so svojou výchovou sympatická Ingrid. S dcérou sa snažia byť čo najviac spolu, aj keď robí ako kuchárka v práci na zmeny. „Keď príde zo školy domov, hneď mi volá, takisto aj vtedy, keď si chce zapnúť počítač. Keby mala nejaký problém, asi by som si to všimla. Predpokladám však, že by mi o ňom určite povedala a rozprávali by sme sa o ňom. Rodičia sú dnes zahltení prácou a času je málo. Deťom sa treba napriek tomu venovať, rozprávať sa s nimi neustále,“ dodáva Ingrid.
Mama Ľubica (39) a dcéra Klaudia (16), Nové Mesto nad Váhom
Ľubica pracuje v súkromnej firme, napriek tomu si dobre uvedomuje, že na to, aby bola jej dcéra v bezpečí a pod dohľadom, musí jej venovať veľa času. Denne spolu trávia minimálne päť hodín. „Chodíme na návštevu k starým rodičom, spoločne chodíme na basketbalové zápasy povzbudzovať mladšiu sestru a na rôzne turistiky,“ rozpráva. Hoci svojej dospievajúcej dcére dôveruje, predsa ju niečo škrie.
„Málokedy sa mi Klaudia zdôveruje s tým, o čom komunikuje na sociálnych sieťach s priateľmi,“ tvrdí. No zároveň verí, že keby mala dcéra problém, alebo si chcela ublížiť, určite by to zistila. Ľubica odchádza do práce ráno pred siedmou hodinou a vracia sa o štvrtej hodine popoludní. Má dostatok času na to, aby sa s dcérou rozprávala, a to je jej priorita. Preto ani necíti tlak v oblasti financií. „Klaudia nepotrebuje značkové veci. Nikdy sme ju na to neučili. Dôležité sú iné hodnoty,“ je presvedčená Ľubica.