Po každej rane sa postavili a kráčali ďalej. K takým silným ženám patrili herečka Katarína Kolníková, speváčka Eva Kostolányová či žijúce české legendy ako herečka Květa Fialová a speváčka Marta Kubišová.
Katarína Kolníková († 85): Chudobná a sama
Pamätníci na ňu spomínajú ako na vrtkú tetu z predstavení Radošinského naivného divadla. Ľudia milovali jej humor aj spôsob, akým servírovala životné múdrosti v typickom tvrdom nárečí. Hoci ju osud niekoľko ráz zložil až na kolená, vždy sa mu vzoprela a statočne niesla ten svoj kríž.
„Deti som vychovávala sama a myslela som si, že mi to popadali z neba anjeli. A neboli. Boli chvíle, keď mi bolo veľmi ťažko. Hovorievala som: Pane Bože, pomôž mi. Mám štyri deti a ony nemajú otca...“ povedala raz. Milovaný manžel Mišo od nej odišiel – po druhej svetovej vojne emigroval do Kanady. Ona mala vtedy len 25 rokov. Zostala sama s tromi deťmi, štvrté nosila pod srdcom.
Chudoba
Napriek tomu, že sa Kolníková stala známou a uznávanou herečkou, pokora jej nikdy nechýbala. Skromnosť a chudoba ju sprevádzali už od malička. Narodila sa do rodiny železničiara v Radošine krátko po prvej svetovej vojne. Mala už štyroch súrodencov a ďalší štyria sa narodili po nej.
V 11-člennej rodine sa žilo z ruky do úst. Nemali nič, len malý domček, kúsok záhradky a biedu. Navyše, výplata jej otca končievala na pulte miestneho pohostinstva. Ťažko povedať, či ho gniavila ťarcha života alebo sa chcel zbaviť zodpovednosti, ale od rodiny odišiel. Vrátil sa domov až ako 72-ročný zomrieť. Najstarší brat, ktorý mal so súrodencami spoločnú len mamu, odišiel ešte ako chlapec do Francúzska kopať železnú rudu. Rodina trpela podvýživou a traja Katkini súrodenci zomreli. „Keď si predstavím, koľko bolesti museli mama prežiť... Neviem prečo, ale pri mne sa smrtka pristavila,“ spomínala Kolníková.
Robota
Katka vychodila osem tried ľudových a hoci mala na vysvedčení, ktoré celý život opatrovala, len jednotky a dve dvojky, na meštianku nemohla ani pomyslieť. Ako najstaršia z detí musela ísť zarábať. U žida Abelesa v Piešťanoch, ktorý mal obchod s kožou, opatrovala malé dieťa. Dostávala 50 korún mesačne, ale tie jej mama vždy v prvý deň v mesiaci zobrala. „Mala som iba to, čo mi dala domáca pani. Jednu nočnú košeľu za deväť korún aj päťdesiat halierov. Tešila som sa, že nemusím spávať v tom, v čom som chodila celý deň,“ spomínala herečka.
Tragédia
Kolníková mala sedemnásť, keď ju pozvala kamarátka na hody do neďalekej dediny. Na muzike padla do oka o dva roky staršiemu Mišovi, ktorý bol richtárovým synom. Svadbu mali v roku 1941, ich prvý syn Ivan sa narodil v júni. Po ňom prišli na svet ešte syn Dušan, dcéra Eva a najmladší Paľko. Ten nikdy svojho otca nevidel, niekoľkokrát sa pokúšal za ním emigrovať do Kanady. Nakoniec sa mu to stalo osudným – zahynul pod kolesami vlaku, keď sa snažil nelegálne prejsť hranice.
Nezhody
Pani Kolníková až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v materskej škole v Radošine, kde 25 rokov hrala v ochotníckom divadle. Až ako 50-ročná sa stala profesionálnou herečkou v Radošinskom naivnom divadle, ktoré založil Stanislav Štepka. Presťahovala sa do Bratislavy. Naposledy vydýchla pred 11 rokmi v rodnej Radošine. Pokoj nenašla ani po smrti, keďže jej deti rozhádalo dedičstvo po mame.
Speváčka Eva Kostolányiová († 32): Bojovala až do konca
Rovnako ako život milovala spev i tanec. Jej šťastie, úspechy i lásku však prekazila zákerná rakovina a následná smrť, od ktorej už prešlo 40 rokov. Kostolányiová si pri svojom optimizme nikdy nepripustila, že by sa mohlo niečo také prihodiť práve jej. A to aj napriek tomu, že z jedenástich detí, ktoré mali jej rodičia, sa päť nedožilo ani prvého roka. Eva vyrastala so štyrmi bratmi a troma sestrami v chudobnej rodine. Žili v Trnave a jej rodičia pracovali v cukrovare. Od malička rada spievala, tancovala, a tak bolo pre ňu utrpením, keď ako 14-ročná začala pracovať v mäsokombináte, odkiaľ chodila s dorezanými rukami. Mala iné plány a vyššie ambície.
Život ako vo výklade
O jej snoch vedel jej starší brat Ivan (†21), ktorý tiež spieval a tak Evičku prihlásil na konkurz do SĽUK-u. Nebolo doma väčšej radosti, keď jej o pár mesiacov prišiel list, že ju prijímajú. Tancovala v ňom štyri roky. Na jej talent upozornil známy herec a spevák Ivan Krajíček, keď do Vojenského umeleckého súboru Jána Nálepku hľadali speváčku. Tam sa Eva zoznámila aj so svojím budúcim manželom Jánom Kostolányim. Vzali sa v roku 1965 a prežili spolu sedem rokov.
Eva túžila po dieťati, Ján zasa žiarlil na ňu i na jej kariéru. Rozvod mal pre Evu trpkú príchuť. Keď dala exmanželovi na výber, či chce auto, alebo byt, vzal si auto. Po tom, ako ho nabúral, ho Eve vrátil a vzal si byt. Štyri roky, kým čakala v poradovníku na ďalší byt, žila v prenajatých priestoroch bývalého obchodu s obuvou v Podunajských Biskupiciach. Hoci tam nemala kúpeľňu, ba ani teplú vodu, robila si žarty, že býva vo výklade.
Hrčka na prsníku
V kariére sa jej však darilo. Spievala doma i v zahraničí. Náhly zlom však v jej živote nastal, keď boli s Evou Mázikovou a kapelou Braňa Hronca vo Švédsku. „Bývali sme v jednom dome a zrazu som si na Eve všimla hrčku. Sťažovala sa, že ju tam pobolieva,“ spomínala Máziková, ktorá nakoniec svoju priateľku presvedčila, aby odletela domov na vyšetrenie. To bolo posledný raz, čo sa spolu objali. Kostolányiovej lekári diagnostikovali rakovinu.
Láska a smrť
Priebeh choroby bol rýchly. Darmo jej nasadili lekári hormonálnu liečbu. Choroba už pokročila a Eva ju tajila, kým sa dalo, pred rodinou i známymi do poslednej chvíle. Tvrdo pracovala, ako keby vedela, že sa blíži koniec. Zhrubol jej hlas, vypadali vlasy a prišla aj o prsník. Napriek tomu bojovala a spievala na koncertoch svojim fanúšikom ďalej. Dokonca si založila vlastnú skupinu Hej a dočkala sa aj lásky, ktorou bol Andrej Šebo, člen jej skupiny. Stál pri Eve do poslednej chvíle. Tá prišla 3. októbra 1975. Speváčka však stále žije v srdciach svojich fanúšikov. Pamätajú si ju ako usmiatu a plnú energie. Podobný osud ako Evu stihol aj jej súrodencov. Iba najstaršiemu bratovi sa podarilo prežiť ich mamu.
Speváčka a disidentka Marta Kubišová (72): Šikanovali ju komunisti
Speváčka Marta Kubišová sa stala akousi modlou, symbolom slobody, ktorú komunisti v roku 1968 ušliapali pod čiernu zem. Po okupácii vojsk Varšavskej zmluvy sa jej pieseň Modlitba pro Martu stala symbolom národného odporu.
V 60. rokoch mala dobre rozbehnutú spevácku kariéru. Tri razy vyhrala Zlatého slávika a s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom si založili skupinu Golden Kids.
Vo februári 1970 však komunistickí pohlavári zakázali Kubišovej umeleckú činnosť. „Prišlo to ako blesk z čistého neba, keď si režim vybral z trojice spevákov v Golden Kids práve mňa,“ spomínala Kubišová. „Trošku som si to vykoledovala piesňou Modlitba, ktorú som naspievala o dva mesiace skôr, ako mala prísť na obrazovku. Pôvodné poďakovanie Rusom za oslobodenie v roku 1945 sa však nezlučovalo s okupáciou 1968, takže chcelo to novú pieseň a Jindra Vrabec priniesol práve Modlitbu pro Martu.“
Klinická smrť
Po zákaze sa životom pretĺkala ťažko, živila sa okrem iného aj lepením papierových vrecúšok. Zákaz spievania však nebola až taká rana, aká Martu zasiahla o pár mesiacov neskôr.
V tom čase bola vydatá za režiséra Jana Němca a čakala prvé dieťa. V ôsmom mesiaci dcérku potratila a prežila klinickú smrť. Navyše, rozpadlo sa jej aj manželstvo. „Môj vtedajší muž nakrútil dokument Oratórium pre Prahu. Strihal ho v Paríži a na tretí deň po invázii v roku 1968 sa vysielal vo všetkých televíziách sveta,“ spomínala Kubišová. „Vedel, že pod svojím menom nenakrúti v Československu už ani meter filmu. Chcel emigrovať, a tak sme sa dohodli, že pôjdeme od seba.“
Dcéra ako zázrak
Vyše deväť rokov žila v presvedčení, že deti nebude mať, pretože ju telo opäť zradí. „Prvý neúspech mať dieťa mi síce lekári gynekologicky vysvetlili, ale nepovedali mi, čo to zapríčinilo. Hovorili, že to boli nervy,“ povedala Kubišová. „Takže pri druhom tehotenstve, keď som už trinásť mesiacov robila hovorcu Charty 77, v roku 1978 mi protikomunistickí disidenti Vašek Benda a Láďa Heidánek radili, aby som s tým skončila a nenechala si vziať aj druhé dieťa.“ Lenže nedala sa a stal sa zázrak. Kubišovej, ktorá bola už druhý raz vydatá za Jana Morávka, sa narodila dcéra Katarína.
Štb v pätách
Ani druhé manželstvo Kubišovej nemalo dlhú trvácnosť. A tak sa o Kačenku od dvoch rokov starala sama. Po podpísaní protikomunsitickej petície Charta 77 ju prenasledovala ŠtB. „Dovtedy ma iba evidovali, až po roku 1977 sme si to užívali. Keď zavreli Václava Havla, vravela som si, že už nemajú žiadnu zábranu a zavrieť môžu kde koho. Ponúkali mi odchod za hranice, ale na to som im vždy odpovedala: Prosím vás, čo by ste tu bezo mňa robili? K tomu ma nikto nemohol donútiť.“
Veľký návrat
Aj napriek nútenej 20-ročnej odmlke Kubišová hlavu nesklonila a ľudia na ňu nezabudli. Keď počas Nežnej revolúcie v novembri 1989 spievala na Václavskom námestí Modlitbu pro Martu, bola to pre ňu satisfakcia. „Keď som odspievala dva verše, tak som sa tam úplne psychicky zrútila niekde do kresla. Ale potom som si doma hovorila, že takýto comeback žiadna speváčka na svete nemala.“ Kubišovú volajú aj speváčku smutných sŕdc, ona však o sebe tvrdí, že je optimistický tvor a možno až nepoučiteľný. Svoj život podriadila svojmu presvedčeniu a nikdy to neoľutovala.
Herečka Květa Fialová (85): Sex pre radosť i poníženie
Hoci táto legendárna česká herečka si v živote prešla mnohými úskaliami, dnes je pre ňu najdôležitejšie zdravie. V januári ju hospitalizovali pre krvácanie do brucha, vo februári s infarktom.
Prísny otec
Květa Fialová sa narodila na Slovensku v obci Veľké Dravce neďaleko Fiľakova. S rodičmi a staršou sestrou Blankou bývali na veľkostatku. Jej mama žila do 18 rokov v Rusku, vydala sa za českého legionára a plukovníka letectva. Ten mal zrejme pocit, že vojnu musí viesť aj doma, a tak ženské trio si veľa šťastia pri ňom neužilo. Květa od malička žila v neustálom napätí. Nezhody, krik a plač v rodine boli na dennom poriadku. Keď sa v roku 1939 začala vojna, zo Slovenska ich vyhnali a odišli do protektorátu Čechy a Morava.
Znásilnená
Keď sa blížil koniec vojny, osloboditeľská armáda maršala Malinovského postupovala smerom na západ. Dvaja ruskí vojaci v tých dňoch Květu s revolverom pri hlave znásilnili. Mala len 15 rokov. V šestnástich z domu odišla a začala sa živiť ako herečka. Popri hraní skončila brnianske konzervatórium, istý čas mala angažmán v Opave, potom v Českých Budějoviciach, Kolíne, Martine, až zakotvila v pražskom Divadle ABC.
Manželstvá
V Českých Budějoviciach sa zamilovala do dramaturga Jiřího Joska. Vzali sa, ale manželstvo sa rýchlo dostalo do krízy. „Môj prvý muž mi odrazu začal hovoriť, čo mám a čo nemám robiť, ako sa mám kde správať... Nemohla som to zniesť, a tak som radšej odišla,“ spomínala Fialová. Nemala kde bývať, tak jej rekvizitárka poradila starú márnicu na cintoríne. „Zdá sa to neuveriteľné, ale radšej som sa nasťahovala na cintorín, ako by som mala žiť s človekom, s ktorým som nebola šťastná,“ tvrdila.
Druhé manželstvo
„Môžem sa zamilovať, ale priateľstvo mám oveľa radšej! Sex, samozrejme, k láske patrí, ale mňa nebaví. Sex som dosť často dávala partnerovi preto, aby som mu urobila radosť, alebo dokonca zo servility,“ priznala po rokoch trápenia. Obrovským šťastím pre ňu bolo, že sa spoznala so svojím druhým manželom, režisérom Pavlom Hášom (†80). „Bol tolerantný a láskavý. Nikdy ma do ničoho nenútil.“ Po smrti manžela v roku 2011 sa po jej boku začal objavovať oveľa mladší herecký kolega Josef Kubánik (41). Čo je za tým? „Ja sa s heterosexuálmi nestýkam, iba s homosexuálmi. Mám rada takto orientovaných chlapcov. Hovorím im vegetariáni, pretože sa na ženskú pozerajú tak, že na ňu nemajú chuť,“ vysvetlila.
