Turisti objavili naše veľhory už pred vyše sto rokmi, spolu s ich záujmom vyrástli v osadách hotely a ubytovne. Avšak tri hotely sa spomedzi všetkých ostatných vymykajú. Aké sú príbehy Grandhotela v Starom Smokovci, zotavovne Morava v Tatranskej Lomnici a Hotela FIS na Štrbskom Plese?
Hotel FIS, Štrbské pleso: Luxus pre vrcholových športovcov
Záber na tento hotel nemohol pred takými 30 rokmi chýbať na žiadnej pohľadnici Vysokých Tatier. Hotel FIS bol najväčšou pýchou lyžiarskeho strediska na Štrbskom Plese. Bol postavený v rokoch 1966 - 1969 a navrhol ho architekt Eugen Kramár spolu s celým športovým Areálom snov, železničnou aj električkovou stanicou na Štrbskom Plese. Krédo architekta Kramára bolo: „Tvoriť a stavať spôsobom prírode najbližším a najprirodzenejším, bez schválnosti, neprirodzenosti a hrubosti. Stavba musí mať tvorivú osobitosť, úmernú skromnosť a zdravú mieru.“
Majstrovstvá sveta
Hotel dostal meno FIS (Fédération internationale de ski) vďaka majstrovstvám sveta v severských lyžiarskych disciplínach, ktoré sa vo Vysokých Tatrách konali v roku 1970.
Od začiatku slúžil hlavne športovcom, pri ich tréningových pobytoch v Tatrách a ako zázemie pri vrcholových športových podujatiach. Bol vybavený telocvičňami, posilňovňami, veľkým bazénom, lekárskym zázemím a kvalitnými hotelovými službami.
Nadmorská výška hotela je veľmi vhodná na tréningové dávky pred súťažou, o čom sa presvedčilo mnoho špičkových športovcov a športových kolektívov z rôznych krajín sveta. „Hotel bol špičková základňa pre športovcov a nielen vrcholových. Otvorili sme bazén, regeneračnú prípravu, vodoliečbu, ťažkú posilňovňu, špeciálnu stravu... Vtedajšia úroveň prípravy a starostlivosť o športovcov bola na takej výške, o ktorej dnes už na Slovensku ani nesnívame, lebo nie je šanca ju dosiahnuť. Napríklad v roku 1988 sa u nás pripravovali nielen československí, ale aj zahraniční športovci na letnú olympiádu v Soule. Pätnásti z nich získali na olympiáde medaily. Pekná vizitka, nie?“ spomína Jozef Svätojánsky (75), ktorý bol v osemdesiatych rokoch riaditeľ Hotela FIS.
Zviechanie z úpadku
Po privatizácii mal hotel niekoľkých majiteľov a jeho lesk postupne vybledol. Telocvične nie sú v najlepšom stave a bazén je viac ako desať rokov zavretý. Dnes hotel patrí do siete TMR a pomaličky sa mu navracia jeho povesť špičkového hotela s kvalitnými službami a so zázemím pre športovcov. Prešiel rekonštrukciou a čaká ho ďalšia. Dnes má k dispozícii 63 izieb, 14 bungalovov s celkovou kapacitou 235 postelí. Opäť sa tu začínajú vracať naši a zahraniční športovci dolaďovať svoju formu.
Zotavovňa Morava, Tatranská Lomnica: Nakrúcal sa tu Anděl na horách
Hotel - zotavovňu Morava navrhol známy československý architekt Bohuslav Fuchs na začiatku 30. rokov ako výkvet funkcionalizmu. Stavbu začala v auguste 1931 Zemská životní pojišťovna Brno ako svoju zotavovňu a zariadenie na preventívnu starostlivosť o svojich poistencov. Hotel otvorili o dva roky neskôr.
Budovu postavil známy popradský staviteľ Jozef Šašinka. Bola umiestnená v krásnom prostredí vedľa honosného parku v Tatranskej Lomnici s nádherným výhľadom na Lomnický štít. Od začiatku bola Morava vyhľadávaným rekreačným zariadením aj vďaka svojmu nevídane modernému štýlu a unikátnemu liečebnému programu. Všetky izby mali svoju kúpeľňu a záchod, hotel mal priestrannú reštauráciu s kapacitou 250 miest, spoločenské miestnosti a dokonca tanečnú sálu. Denný pobyt tu vtedy stál 25 korún československých. Cez vojnu sa z Moravy stal lazaret a po roku 1948 prešla zotavovňa pod správu štátu a odborov ROH. Stále bola vyhľadávanou zotavovňou s dobrými službami a starostlivosťou.
Živý socializmus
Veľkú reklamu jej urobil film Anděl na horách s Jaroslavom Marvanom v hlavnej úlohe, ktorý sa nakrúcal v Morave a jej okolí v roku 1955. Film vykreslil odborársku rekreáciu ako úžasnú zábavu plnú zážitkov, dobrodružstiev i lások a mnohípamätnícisi tento ideál držia v pamäti dodnes.
Morava v súčasnosti patrí Jednotnému majetkovému fondu a nájomca sa hrdo prihlásil k jej tradícii odborárskych pobytov. S úspechom organizuje retro odborárske pobyty so všetkými vtedajšími „vychytávkami“ - hostí čakajú ranná rozcvička, organizované výlety, zoznamovací a rozlúčkový večierok, spoločné brigády, súťaže. Všetko pod vedením skúseného kultúrneho referenta. Tým, že aj interiér zotavovne sa od 70. rokov nezmenil, je ten pobyt naozaj autentický. Zažívať socializmus na vlastnej koži sem prichádzajú najmä Česi a nepripraveným návštevníkom sa tak naskytne pohľad na skupinky šesťdesiatnikov s pionierskymi šatkami na krkoch, ako majú ranný nástup.
Interiér Moravy prešiel za posledné roky iba čiastočnou rekonštrukciou, závan starých čias je tu naozaj citeľný. Možno by si zotavovňa zaslúžila citlivú rekonštrukciu. „Je úžasné, aké nadčasové dielo Fuchs vytvoril. Boli použité kvalitné trvácne materiály, všetko malo svoj priestor, premyslenú funkčnosť. Hotel má 80 rokov a v princípe sa v ňom nič nezmenilo. A čo zmenili pri rekonštrukcii v 70. rokoch, mu len ublížilo,“ priznáva prevádzkar Radomír Šavel (43).
Grandhotel, Starý Smokovec: Hostili tu aj Fidela Castra
Tatry sa už v polovici 19. storočia vybrali cestou organizovaného cestovného ruchu. Boli to však len ojedinelé pokusy orientované na turistiku a ozdravné pobyty. V roku 1900 do Popradu už viedla železnica a Vysoké Tatry mali vybudovanú celkom slušnú infraštruktúru. Riaditeľ Spišskej úverovej banky Gustáv Hoepfner vo februári 1903 predložil správnej rade projekt na výstavbu luxusného hotela v Starom Smokovci a presvedčil jej členov, aby sa dali do podnikania v cestovnom ruchu.
Projektom bol poverený Hoepfnerov brat Quido. Nebol za tým len rodinný lobing, ale aj skúsenosti a úspechy už vtedy známeho uhorského architekta, rodáka zo Spišského Podhradia, ktorý mal skúsenosti aj s horskou architektúrou. Na pomoc si prizval Gejzu Györgyia a stavbu realizovali firmy bratov Jakabovcov z Košíc a Žigmunda Kornhäusera zo Spišskej Novej Vsi. Slávnostný výkop sa konal 7. apríla 1903 a za neuveriteľných 15 mesiacov, 30. júna 1904 hotel slávnostne otvorili. Prví hostia boli ubytovaní už 28. júna.
Lahôdky z Budapešti
Grand hotel mal 150 miestností, 120 ubytovacích izieb, parné kúrenie, elektrické osvetlenie aj elektrický výťah. O hostí sa staralo 120 zamestnancov. Ryby a mäso sa pre luxusnú klientelu dovážali z Budapešti a z Viedne, slanina sa kupovala v Debrecíne, masť, údeniny, ovocie a zelenina z Gyöngyösa a Jágru. Múka sa dovážala z dolnozemských mlynov a len mlieko, maslo, vajcia a časť zeleniny zabezpečovali podtatranskí producenti.
Hotel mal taký úspech, že už v roku 1905 museli pristaviť veľkú reštauráciu, spoločenskú miestnosť a tavernu. Do hotela chodili hotelieri a architekti z celej Európy na inšpiráciu. Neraz tu boli ubytované aj kráľovské návštevy z celej Európy a hotel sa zaradil medzi európsku elitu. Neblaho do jeho rozmachu zasiahla prvá svetová vojna. Hotel ostal otvorený aj cez vojnu, ako jedno z mála zariadení v Tatrách. Stav zamestnancov sa zredukoval na 11 a keďže bol zavedený prídelový systém potravín, mal veľké problémy s prípravou stravy aj s vykurovaním. V medzivojnovom období Grandhotel prežíval nový rozmach. Stále patril Spišskej úverovej banke, a tá sa starala o jeho dobrú povesť aj dobrú klientelu.
Návšteva z Kuby
Hotel ostal otvorený aj cez druhú svetovú vojnu, na jej sklonku sa dokonca stal dočasným sídlom prezidenta Edvarda Beneša a exilovej vlády. Po vojne bola Spišská úverová banka zoštátnená a hotel prešiel do správy Čedoku – Československej cestovnej kancelárie, neskôr ho spravovali Interhotely Tatry.
V júni 1972 sa v starosmokoveckom hoteli ubytoval vodca kubánskej revolúcie Fidel Castro (88) s celou svojou suitou - okrem iného „náročného“ programu absolvovali aj poľovačku na kamzíky. Castro je vlastne posledným oficiálnym strelcom, ktorý v Tatrách skolil kamzíka. Popri vyberaných jedlách, dobrých cigarách si s personálom hotela zahral aj stolný tenis. Pri odchode osobne personálu poďakoval za výborné služby. Vtedy bola riaditeľkou hotela pani Zuzana Šedivá (67), ako si na Castrovu návštevu spomína? „Bola to síce mimoriadna návšteva, v hoteli bola celá naša vláda aj prezident, ale zasa nič mimoriadne to nebolo. Boli to hostia a o hostí sme sa vedeli vždy postarať. Aj za socializmu boli služby hotela na vysokej úrovni. Či mu z mäsa zastreleného kamzíka pripravili aj večeru, si už dnes nikto nepamätá...“ hovorí. „Grandhotel bol československou vlajkovou loďou hotelierstva. Každý, kto v hoteli robil, sa vypracoval na odborníka vo svojom fachu,“ dodáva bývalá riaditeľka.
Úpadok za Rezeša
Po revolúcii v roku 1989 ho v privatizácii kúpil košický podnikateľ Július Rezeš. Sláva, honor aj služby v kedysi slávnom hoteli upadali... Dnes patrí do siete hotelov a služieb spoločnosti Tatry Mountain Resort a pomaličky sa mu vracia jeho pôvodná tvár a povesť. Pracuje v ňom necelých 50 zamestnancov, v ponuke je 79 izieb a 220 postelí. Dokonca je tu kráľovský apartmán, kde za noc zaplatíte 300 eur.
