Desať rokov po skončení povinnej vojenčiny sa na Slovensku hovorí o vojne čoraz častejšie. Mladí muži trénujú umenie boja v lesoch, niektorí dokonca odchádzajú na Ukrajinu. Prečo sú takí posadnutí vojnou?
Štefan Potocký má okolo štyridsiatky, v minulosti ho bolo vídať na viacerých demonštráciách, dnes bojuje na Ukrajine v radoch proruských separatistov.
Pre ruskú Novuju gazetu povedal, že takýmto spôsobom vyjadruje aj svoj odpor k Európskej únii. Takých ako on sú možno na fronte desiatky.
„Vraždia tu deti, ženy, starcov. Preto som musel prísť. Počas vojny v Juhoslávii som nič neurobil a nie som na to hrdý,“ vyhlásil pred kamerou ďalší Slovák slúžiaci v silách separatistov, ktorý sa predstavil ako Richard Branický.
Slováci však pôsobia aj na opačnej strane frontu, jeden z mladíkov sa v maskáčoch a so zbraňou v ruke hrdí svojím členstvom v ukrajinskom batalióne Azov.
Uniformované deti
Na Donbase bojuje za proruských separatistov aj Martin Keprta (26), bývalý odchovanec organizácie Slovenskí branci a dnes aj vďaka nemu počuť o tomto zoskupení viac než kedykoľvek predtým.
Pri zadaní hesla Slovenskí branci sa na internete objavia fotografie mladíkov v maskáčoch, podľa čŕt tvárí je zjavné, že mnohí sú ešte deťmi. Stretávajú sa raz za dva týždne a používajú expanzné zbrane, teda také, čo boli technicky upravené, aby v nich nebolo možné používať ostré strelivo. A tak slovenské lesy dnes nevyhľadávajú iba turisti, bežci či cyklisti, ale aj mladíci v plnej poľnej, často v kuklách, so zamaskovanými tvárami a s maskovaním na uniformách.
„Slovenskí branci sú brannou vlasteneckou organizáciou, ktorá vznikla s cieľom pripraviť dnešnú generáciu mladých ľudí na riešenie krízových situácií. Môže ísť o prírodnú katastrofu aj o vojenský konflikt. Naším zámerom je zachovávať národné hodnoty, prebúdzať u mladých lásku k vlasti, kultúre a zodpovednosti. Ak by hypoteticky došlo k reálnej vojne, budeme pomáhať tam, kde nás budú potrebovať. Teraz máme okolo 130 až 150 členov,“ tvrdí predseda Slovenských brancov Peter Švrček (19). Branci podľa slov svojho šéfa trénujú sebaobranu, vojenskú taktiku, zdravovedu, streľbu, protichemickú obranu a orientáciu v teréne. „Určite nie mučenie, ako sa popísalo v médiách. Sme apolitickí, niektorých členov sme vyhodili za sympatie k pravicovému extrémizmu,“ tvrdí Švrček, ktorý má na svojom facebookovom profile uvedené, že je politik.
Bohatá ponuka
Ľudia, ktorých fascinujú vojna a bojová taktika, nájdu na internete čoraz bohatšie možnosti sebarealizácie. Napr. za 220 eur sa môžu prihlásiť na dvojdňový snajperský kurz. K dispozícii sú aj početné darčekové poukážky. Chcete skúsiť kurz taktickej streľby, školenie prežitia v zajatí či naučiť sa bojovať s nožom? Stačí si iba vybrať.
Na Slovensku existuje bohatá ponuka strelníc, pričom táto zábavka určite nepatrí k tým najdrahším. Ak vlastníte zbraň, môžete si zastrieľať za 8 eur na hodinu. Záujemca má možnosť požičať si z bohatého arzenálu, v ponuke je útočná puška Kalašnikov, samopal vzor 58 či samopal vzor 61, známy aj ako Škorpión.
Natíska sa otázka, prečo títo ľudia očarení vojnou nejdú skúsiť šťastie do armády. Neveria jej, alebo skôr by sa tam so svojím profilom neprepracovali?
Prečo nie armáda?
K elitným útvarom slovenskej armády patrí 5. pluk špeciálneho určenia zo Žiliny, vstup do jeho radov si však vyžaduje prísne pravidlá. Podľa hovorcu pluku musia mať elitní vojaci primeranú sebakritiku a schopnosť sebareflexie. Významnú úlohu zohráva aj psychologický profil. „Uchádzač musí byť aspoň dva roky profesionálnym vojakom Ozbrojených síl SR. Je vhodné, ak je držiteľom niektorého z oprávnení ako potápačské, horolezecké či pyrotechnické osvedčenie, vodičský preukaz, osvedčenie zdravotníka, záchranára či oprávnenie na obsluhu elektrocentrály,“ vysvetľuje hovorca pluku Mário Pažický. Vlaňajším výberom nových príslušníkov prešlo len 17 zo 46 uchádzačov.
Branec Peter Švrček o vstupe do armády neuvažuje, chce študovať archeológiu. „Nevylučujem však, že v našich radoch sú bývalí absolventi povinnej vojenskej služby či uchádzači o vstup do ozbrojených síl,“ dodáva.
Bezpečnostný analytik Milan Žitný
Sexuológ Ivan Kubiš
Uznávaný sexuológ Ivan Kubiš priznáva, že túžba viacerých mužov po vojne je aj geneticky daná. „Vieme, že testosterón povzbudzuje mužský sexuálny pud, práve testosterón núti mužov, aby sa snažili vyniknúť,“ hovorí. A chlapcom vždy imponovali zbrane. „Niektoré štúdie zase poukazujú na to, že muži s vyššou hladinou testosterónu sú častejšie nezamestnaní, majú viac problémov v škole, dosahujú nižšie vzdelanie, častejšie fyzicky týrajú svoje manželky.“
Čo vôbec vedie ľudí, aby sa dali zverbovať do cudzej armády?
Dôvody môžu byť rôzne... Najmä v mladom veku je schopnosť odolať sexepílu vojny nízka a rovnako je u mladších ročníkov nedostatočná schopnosť vnímať smrteľné riziká, ktoré sú s tým spojené.
Môžu títo ľudia znamenať po návrate domov pre Slovensko riziko?
Pokiaľ títo ľudia neprechádzajú nejakým druhom tzv. politického školenia mužstva, ako to vidíme pri rôznych druhoch teroristov, ide iba o bežný typ námezdných žoldnierov. Ovládanie remesla vojny ich potom predurčuje primárne na tento typ obživy. Samotní žoldnieri nie sú nebezpeční. Bezpečnostné riziko predstavujú politickí fanatici, ktorí si ich prácu objednajú.
Ako vnímate organizáciu Slovenskí branci?
Je očividné, že hľadajú svojho vodcu, ktorý by priniesol jednoduché riešenia na všetky neduhy a hrubou silou by odstránil všetky zložité javy. V ich očiach „kazy“ v spoločnosti. Darmo sa skrývajú za vzletné slová.
Členovia slovenských brancov trénujú po víkendoch sebaobranu, vojenskú taktiku... Je možné, že v prípade reálneho konfliktu by boli relevantným a účinným zoskupením?
Každá polovojenská organizácia, ktorá sa riadi nejakou ideológiou, je nebezpečná pre demokratický režim kdekoľvek a kedykoľvek.
Vidieť tento trend zostavovania podobných organizácií aj v iných európskych krajinách?
Rozlišujme paramilitaristické organizácie žoldnierskeho typu, tie existujú po celom svete, sem môžeme zaradiť napr. aj naše SBS-ky. Pohybujú sa v rámci určených právnych noriem. Ale ideologicky motivované, vojensky organizované štruktúry nie sú v demokratických režimoch ani bežné, ani normálne. Signalizujú, že v systéme prebiehajú patologické javy, že niečo prestáva fungovať, že časť obyvateľstva čosi prestalo napĺňať spokojnosťou. Trápi ich sociálne postavenie, nezamestnanosť a podobne.
Sexuológ Ivan Kubiš: Na vine je testosterón
Uznávaný sexuológ Ivan Kubiš priznáva, že túžba viacerých mužov po vojne je aj geneticky daná. „Vieme, že testosterón povzbudzuje mužský sexuálny pud, práve testosterón núti mužov, aby sa snažili vyniknúť,“ hovorí. A chlapcom vždy imponovali zbrane. „Niektoré štúdie zase poukazujú na to, že muži s vyššou hladinou testosterónu sú častejšie nezamestnaní, majú viac problémov v škole, dosahujú nižšie vzdelanie, častejšie fyzicky týrajú svoje manželky."
