Matt bol takmer číry slalomár, ale vo svojej obľúbenej disciplíne sa nezmazateľne zapísal do histórie zjazdárskeho športu. Má dva tituly z MS a jeden zo ZOH, vo Svetovom pohári vyhral 14 slalomových pretekov (plus jednu kombináciu). Dnes 35-ročný borec má na konte aj zlato zo súťaže družstiev na MS a na svetových šampionátoch si doplnil zbierku kovových leskov vďaka striebru v kombinácii a bronzu v slalome.
Kariéra Maria Matta bola pretkaná úspechmi v nečakaných obdobiach i peripetiami. Keď pred 15 rokmi v slovenskom zimnom stredisku Plejsy-Krompachy skončil tretí v slalome Európskeho pohára, bol to jeho dovtedy najlepší výsledok sezóny. Pre TASR sa vtedy vyznal, že jeho cieľom je do konca zimy preniknúť do popredia Svetového pohára a v ďalšej sa úspechmi etablovať v elite. O dva týždne neskôr vyhral klasický slalom SP v renomovanom Kitzbüheli a slávil ho pri svojom prvom štarte na Ganslernhangu s vysokým štartovým číslo 47...
To však nebolo všetko, o ďalší mesiac triumfoval aj v Schladmingu. Na mimoriadne strmom svahu Planai, na trati, ktorú lyžiarsky národ Rakúska uctieva azda najviac zo všetkých slalomoviek. Je zrejmé, že zhluk týchto triumfov bol motorom kariéry mladého rakúskeho zjazdára, v ére po štarte na východe Slovenska vyhral v priebehu dvoch mesiacov tri slalomy v EP a dva v SP. V nasledujúcej sezóne sa stal majstrom sveta s na domácich svahoch v St. Antone vtedy získal aj striebro v kombinácii. Ďalší titul svetového šampióna pridal v roku 2007. Vlani sa Matt stal aj olympijským víťazom. Rakúsky pretekár fascinoval aj Slováka Adama Žampu. TASR po svojom doteraz najväčšom úspechu (6. miesto v olympijskom slalome) prezradil, že najmä rozvahau:
"V živote by som o ňom nepovedal, že tak dlho bude takýmto štýlom jazdiť vpredu. Ten štýl je nepekný, mne sa na oko nepáči. Ale myslím si, že to je hlava. Je to o psychike." No nie vždy to u Matta bolo so psychikou s "kostolným poriadkom". Po dvoch úspešných sezónach sa od neho začalo odvracať šťastie. V roku 2002 si komplikovane zranil rameno, ktoré ho odstavilo z dobre vyjazdenej cesty. Stopu späť hľadal veľmi dlho, následky zranenia sa ozývali, spolu s nimi prišli problémy s novým, lyžiarskym materiálom a logicky "haprovala" aj mentálna sféra stále ešte mladého lyžiara. Vtedy mu pomohli kone. Svoju lásku k nim objavil už dávno, ale rozvil ju práve v časoch, keď nemohol trénovať, lebo medzitým sa mu dostavili aj bolesti chrbta.
"Ako dieťa som nikdy žiadneho koňa nedostal, ale mohol som si ho dovoliť kúpiť po mojom titule," vyznával sa Matt po svojom druhom titule, ktorý získal v roku 2007 v Aare: "Aj vďaka týmto skvelým zvieratám som nikdy neprestával veriť vo veľký návrat."
Okrem jazdeckého športu sa Matt venuje rád aj motorkám i turistike. A viac času teraz bude mať aj na svoju priateľku Andreu.
