Podivné machinácie sa odohrávali pred 10 rokmi, preto skutok by mohol byť premlčaný. Napriek vážnosti celého prípadu existuje podľa odborníka šanca, že samotná banka pripraví pre týchto klientov špeciálnu satisfakciu. Keď už vinníci zostanú nepotrestaní, má Slovensko aspoň šancu získať peniaze z ich účtov, ktoré nezdaňovali, naspäť?
Viete odhadnúť, aká škoda mohla Slovensku vzniknúť, ak 25 podozrivých Slovákov neodvádzalo zo svojich príjmov dane?
- Ťažko povedať, akú škodu SR utrpela a či vôbec. Zatiaľ skutočne nie je jasné, či uloženie týchto prostriedkov vo švajčiarskej banke súvisí s nejakým protiprávnym konaním, alebo nie.
Aký bude postup orgánov, ak sa preukáže, že Slováci používali svoje bankové účty v HSBC na trestnú činnosť?
- Keďže informácie o účtoch pochádzajú z „krádeže“ údajov zo systému banky bývalým zamestnancom, tak v prvom rade bude potrebné posúdiť zákonnosť takéhoto dôkazu. Nemožno totiž viesť trestné konanie na základe nezákonného dôkazu. Môže sa však stať, že tieto informácie budú len inšpiráciou, aby sa finančná správa a orgány činné v trestnom konaní začali zaujímať o majetkové pomery určitých osôb.
Ak sa ukáže i len podozrenie, že bankové účty v HSBC súvisia s trestnou činnosťou, orgány činné v trestnom konaní by mali, samozrejme, začať trestné stíhanie vo veci, prípadne voči konkrétnym osobám, a to bezodkladne.
Je možné dostať prípadné peniaze, ktoré Slovensko stratilo, späť? Ako ich bude štát vymáhať?
- Je to možné a závisí to od okolností prípadu. Nevedno, či sú peňažné prostriedky stále na účtoch. Ak áno, tak SR sa môže pokúsiť cestou medzinárodnej spolupráce v prvom rade dať peňažné prostriedky na účtoch zablokovať.
Ak došlo k spáchaniu trestného činu, hoci účelom trestného konania nie je primárne „vymáhanie ušlých“ príjmov štátu, páchateľovi trestného činu je možné uložiť tresty alebo povinnosti, ktoré budú postihovať jeho majetok, a v skutočnosti fakticky môže dôjsť k tomu, že štát bude mať príjmy zodpovedajúce peňažným prostriedkom, ktoré štátu ušli. Nie nevýznamné je spomenúť aj to, že trestu sa môžu dotyčné osoby vyhnúť zaplatením „skrátenej“ dane.
Aký trest hrozí Slovákom, ak sa dokáže ich vina? Nevyhnú sa mu vďaka premlčaniu?
- V danom prípade je možné uvažovať o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu skrátenia dane. Trestnosť činu podlieha premlčaniu. Premlčacia doba je rôzna a závisí od hornej trestnej sadzby, ktorú je možné páchateľovi uložiť.
A tá okrem iného závisí od toho, v akom rozsahu bola skrátená daň, a od iných konkrétnych okolností prípadu, o ktorých nemám vedomosť. Premlčacia doba sa môže pohybovať od 3 do 20 rokov. Podotýkam však, že za trestné nemožno považovať legitímne spôsoby optimalizácie daňovej povinnosti, t. j. využívanie tých spôsobov zníženia výšky dane, ktoré náš právny poriadok umožňuje.
Myslíte si, že kauza HSBC môže odradiť mnohých finančníkov od podobných „investícií“ v iných daňových rajoch, prípadne vo švajčiarskych bankách s rovnakou politikou?
- Samozrejme, je to vážny prípad z hľadiska ochrany bankového tajomstva švajčiarskych bánk. Zatiaľ sa to však javí tak, že ide len o ojedinelý prípad, o ľudský faktor, ktorý nikdy nemožno úplne vylúčiť. To vôbec neznamená, že by dochádzalo k zániku daňových rajov alebo že by švajčiarsky bankový systém ako taký prestal poskytovať výhody spojené s anonymitou vkladateľa.
Výhody daňových rajov a švajčiarskeho bankového systému budú poskytované i naďalej a ide len o to, či určité, treba povedať, že marginálne riziko, je akceptovateľné, alebo nie. Do úvahy treba vziať aj to, že dotknutí klienti celkom iste získajú od HSBC satisfakciu. Pokiaľ bude daňové zaťaženie v takej výške, že náklady na optimalizáciu daňového zaťaženia budú v akceptovateľnom pomere k úspore, tak takáto prax bude pokračovať.
