Ako sama priznáva, keď prišla do Francúzska, jazyk vôbec neovládala. Jej poézia je napriek tomu písaná vo francúzštine a preložená do slovenčiny. Viktória tvorila dva roky. „Ide o výber z prvých básní. Začala som ich písať, keď som pocítila, že sa medzi mnou a francúzskym jazykom prelomili ľady. Verše mi už automaticky napadali,“ prezradila spisovateľka. Jej zbierka má 53 strán a obsahuje 23 francúzskych básní preložených aj do slovenčiny. „Nevenovala som sa len jednej téme. V básňach sa veľa spomína noc, súmrak, príroda. Ide tiež o ponorenie sa do ľudského vnútra,“ vysvetľuje Viktória. Zbierka vyšla v nezávislom vydavateľstve.
Jeho majiteľov Prešovčanka zaujala. „Boli prekvapení obrazmi a prácou s jazykom, ako cudzinka mám totiž k francúzštine iný prístup. A slovenského spisovateľa v katalógu ešte nemali. Ocitla som sa tak medzi autormi z Libanonu, Haiti, Alžírska, Tuniska, Kolumbie či Maroka,“ poznamenala žena, ktorá svojho muža - Alaina Laurenta-Škrabalova - stretla v Bratislave. „Už po mesiaci sa ma opýtal, či s ním chcem žiť, lebo som láskou jeho života. O pol roka sme boli svoji,“ usmieva sa spisovateľka. Jej slová potvrdzuje aj rozhodnutie manžela, ktorý používa Viktóriino meno na znak toho, že ju veľmi ľúbi.