Neistotu v hlavách politických lídrov aj ekonómov vyvoláva najmä správanie Grécka, do ktorého eurozóna naliala už miliardy eur. Jeho ekonomická záchrana však ani po 5 rokoch od vypuknutia krízy stále nie je istá a analytici sa predháňajú v odhadoch, koľko škody nová vláda ešte môže spôsobiť. Horšie je, že Slováci grécke problémy pociťujú aj na vlastných peňaženkách. Dokedy to bude takto trvať?
Uviedol, že riešenie sa musí nájsť v rámci eurozóny, ale nemôže ním byť to, že Gréci by mali ďalej platiť. Podľa neho Gréci z balíka pomoci nedostali nič a všetko išlo bankám, v ktorých majú dlhy. Kammenos dodal, že jeho krajina nepotrebuje tretí plán pomoci, ale odpustenie dlhu.
Utiahnu to?
Tieto tvrdenia vedia bežného smrteľníka poriadne rozčúliť, Gréci totiž dostali vo dvoch kolách od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu 240 miliárd eur! Minulý týždeň sa v Bruseli začali rozhovory medzi zástupcami Grécka a medzinárodných veriteľov, ktorých cieľom je zhodnotenie reforiem predložených novou gréckou vládou. Práve reformy sú kľúčové, aby Atény mohli dostať zvyšné peniaze zo záchranného balíka.
Druhý záchranný program sa mal pôvodne skončiť už vo februári, ministri financií eurozóny ho však predĺžili o ďalšie štyri mesiace. Bez ďalších peňazí od veriteľov by totiž mali Gréci problémy so splácaním svojho dlhu. Podľa ekonómov by sa krajina bez finančnej pomoci mohla už v budúcich týždňoch dostať do platobnej neschopnosti a zbankrotovať.
Zadlžujeme sa aj my
Slovensko vo forme záruk prispelo Grécku sumou takmer 1,5 miliardy eur. Táto suma je zarátaná v našom verejnom dlhu a nezostávajú tak peniaze na financovanie iných oblastí, ktoré by našincovi pomohli oveľa viac.
„Najväčším problémom pre slovenského občana je, že zachraňovanie Grécka doteraz len prenieslo dlhy z finančných inštitúcií na plecia európskych daňovníkov. Grécko je len jednou časťou skladačky problémov, ktoré so sebou prinieslo zavedenie eura bez vymáhateľných rozpočtových pravidiel. Ak by prišlo k ráznemu riešeniu situácie v rokoch 2008 - 2010, dnes mohla európska ekonomika rásť,“ myslí si analytik INESS Martin Vlachynský.
Kríza v Grécku sa podpísala pod pád eura, to ďalej oslabuje po tom, ako Európska centrálna banka začala vykupovať štátne dlhopisy a má v pláne vytlačiť do roku 2016 „lacné peniaze“ v hodnote 1 bilióna eur. Oproti americkému doláru euro padlo až na svoje 12-ročné minimum a očakáva sa, že hodnoty dolára a eura budú na úrovni 1:1. To môže pomôcť našim vývozcom do krajín mimo Únie, na druhej strane sa zdraží dovoz z USA či Ázie. Najväčší vplyv to bude mať na ceny dovoleniek mimo Európy, elektroniky či oblečenia.
Takto padá euro oproti doláru
8. 5. 2014 - 1,396 USD
14. 7. 2014 - 1,363 USD
3. 9. 2014 - 1,315 USD
29. 10. 2014 - 1,274 USD
16. 12. 2014 - 1,254 USD
31. 12. 2014 - 1,214 USD
17. 2. 2015 - 1,141 USD
2. 3. 2015 - 1,127 USD
15. 3. 2015 - 1,057 USD
Fakty o gréckej kríze
December 2009
Štatistiky ukázali, že grécke vlády dlhé roky zavádzali a vykazovali nižší deficit, ako bol v skutočnosti.
Euroval
Európski lídri sa dohodli na spustení 110-miliardovej pomoci Grécku v roku 2011.
Koniec Ivety Radičovej
Slovenská premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Kabinet padol k 11. 10. 2011.
240 miliárd bolo schválených dokopy vo dvoch balíkoch na pomoc Grécku.
Írsko ako prvá krajina opustila v roku 2013 dočasný euroval.
Stopka all-inclusive dovolenkám
Svojim voličom Syriza sľúbila obmedzenie masového prílevu turistov a ich pomoc lokálnej ekonomike. Dosiahnuť to chcú tým, že hotely nebudú môcť ponúkať all-inclusive služby, turisti budú musieť chodiť do miestnych barov a obchodov.
