Príčinou požiaru zvonice Novodevičieho kláštora v Moskve bol pravdepodobne skrat v elektrickom vedení teplometov, ktorými stavbári počas prebiehajúcich reštaurátorských prác sušili fasádu, uviedli v pondelok ruské tlačové agentúry s odvolaním sa na policajné zdroje. Moskovské oddelenie ministerstva pre mimoriadne situácie už aj predtým označilo za možnú príčinu požiaru nedodržanie pravidiel požiarnej bezpečnosti počas stavebných prác. Požiar sa podarilo uhasiť v pondelok o 01.23 h moskovského času. Po obhliadke veliteľ zásahu hasičov uviedol, že plamene zničili asi polovicu fasády zvonice, ktorá je považovaná za najkrajšiu v Moskve.
Požiar vypukol v nedeľu večer. Hasičov zalarmovali očití svedkovia, ktorí si všimli dym a plamene. Hasiči prišli na miesto do štyroch minút, vtedy však už požiar zachvátil 50 m2 plochy. Horelo lešenie a oheň sa šíril po fasáde, pričom celkovo zasiahol približne 300 m2. Interiér zvonice nebol poškodený. Reštaurátorské práce na zvonici sa začali vlani v septembri a ukončené majú byť do augusta tohto roku. Zvonica Novodevičieho kláštora bola postavená cárovnou Sofiou, staršou sestrou cára Petra I., ktorá bola v kláštore násilne väznená. Po zvonici Ivana Veľkého bola druhou najvyššou zvonicou v Moskve. Samotný kláštor bol založený na Dievčom poli v roku 1524 veľkokniežaťom Vasilijom III. na počesť Smolenskej Božej Matky ako prejav vďaky za pripojenie Smolenska k moskovskému kniežactvu v roku 1514.
Počas prvých dvoch storočí slúžil aj ako miesto väzenia a klauzúry (kláštorného priestoru prísne vyhradeného rehoľníkom) ruských šľachtičien. Až do súčasnosti v areáli nedošlo k žiadnym podstatným zmenám, takže ako unikátny príklad moskovského baroka bol kláštorný komplex v roku 2004 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kláštor teraz spravuje ruská pravoslávna cirkev spolu so Štátnym historickým múzeom. Od roku 2010 je tu cirkevné múzeum moskovského episkopátu.
Významný je aj cintorín v susedstve, kde sú pochovaní mnohí významní predstavitelia ruskej kultúry, vedy i politiky. Nachádzajú sa tu hroby literátov Nikolaja Gogoľa, Alexandra Ostrovského, Alexandra Tvardovského a Vasilija Šukšina, filmového režiséra Sergeja Ejzenštejna, režiséra Konstantina Stanislavského a jeho kolegu Jevgenija Vachtangova a hudobných skladateľov Sergeja Prokofieva, Antona Rubinsteina a Dmitrija Šostakoviča. Pochovaný je tu i sovietsky politik Viačeslav Molotov a Stalinova druhá manželka Nadežda Allilujevová.
