Prejavil sa výhradne u žien s prsníkovými implantátmi. Vo svete bolo zaznamenaných 173 prípadov rakoviny prsníka tohto nového typu. Podľa názoru odborníkov, ktorý dnes zverejnil denník Le Parisien-Aujourd'hui en France, ide o anaplastický veľkobunkový lymfóm súvisiaci s prsníkovými implantátmi (lymfóm AGC-AIM).
"Sme mimoriadne opatrní vzhľadom na predchádzajúcu aféru s prsníkovými implantnátmi, lebo ide o zdravie žien," uviedol pre denník Le Parisien Francois Hébert, námestník generálneho riaditeľa francúzskej Národnej agentúry pre bezpečnosť liečiv (ANSM).
Hébert spresnil, že prvý prípad ochorenia na nový druh rakoviny bol vo Francúzsku zaznamenaný v roku 2011; v roku 2012 to boli dva prípady, o rok neskôr štyri nové prípady a vlani už 11 ochorení. Jedna osoba už rakovine podľahla.
Hébert uviedol, že vo Francúzsku v súvislosti s touto kauzou padlo rozhodnutie povinne upozorňovať ženy, ktoré sa rozhodnú pre vsadenie implantátov do pŕs, na možné riziko - aj keď je veľmi nízke. Poznamenal, že ak bude potrebné prijať ďalšie opatrenia či dokonca implantáty zakázať, úrady vo Francúzsku k tomu pristúpia.
Ako dnes informovala francúzska tlač, vo Francúzsku má momentálne prsníkové implantáty približne 400 000 žien, pričom 83 percent z nich ich má z estetických dôvodov. Zvyšných 17 percent prípadov pripadá na rekonštrukciu prsníka po amputačnom operačnom zákroku.
Francúzsko pred piatimi rokmi zažilo veľkú aféru s nekvalitnými silikónovými implantátmi, ktoré ženám spôsobovali vážne problémy: namiesto predpísaného, zdraviu neškodného gélu totiž obsahovali priemyselný silikón, ktorý nie je určený na lekárske účely.
Proces bol ostro sledovaný aj v zahraničí, keďže firma PIP (Poly Implant Prothese) svoje výrobky vyvážala najmä do Latinskej Ameriky a západnej Európy, ale približne desať percent produkcie smerovalo i do strednej a východnej Európy: do SR, Česka, Bulharska, Maďarska, Ruska, Bieloruska a Poľska.
Manažérov firmy PIP vo Francúzsku obvinili z vedomej výroby a distribúcie škodlivých silikónových prsných implantátov. Zakladateľa spoločnosti Jeana-Clauda Masa, ktorý sa pred súdom zodpovedal z priameho ohrozenia 300.000 žien, odsúdili na štyri roky väzenia a pokutu 75.000 eur. Ďalší obvinení poprední manažéri spoločnosti boli odsúdení na tresty odňatia slobody od jeden a pol roka do troch rokov vo väzení.
