Ide o systematické sledovanie pacienta s chronickou chorobou v stabilizovanom stave, s cieľom dlhodobej stabilizácie zdravotného stavu, čím sa predchádza jeho zhoršeniu. Dispenzarizácia zahŕňa pravidelné vyšetrenia a nastavenie liečby. V súčasnosti ju vykonávajú len špecialisti. Aké konkrétne diagnózy budú spadať pod dispenzár všeobecného lekára, ministerstvo ešte nezadefinovalo, už teraz však konštatuje, že pôjde len o niekoľko vybraných chorôb. Určí ich po diskusii s odborníkmi.
Ministerstvu sa podarilo presadiť aj zmeny pre samostatne zárobkovo činné osoby. Tie, ktoré splácajú svoje podlžnosti na zdravotnom poistení, budú i naďalej vedené ako dlžníci, avšak po novom majú mať nárok na úhradu celej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti platí, že hoci živnostník dlžnú sumu zdravotnej poisťovni riadne spláca, tá je povinná mu zaplatiť len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, na úhradu plánovanej operácie či kúpeľnej liečby nárok nemá.
Aj ďalšie opatrenie rezortu zdravotníctva sa dotýka zdravotných poisťovní. MZ chce, aby boli povinné zaoberať sa všetkými námietkami voči výkazu nedoplatkov, ktoré boli podané v zákonnej lehote, a to bez ohľadu na to, či obsahujú dôvod podania alebo nie, respektíve či dôvod ich podania považuje poisťovňa za relevantný alebo nie. Ako MZ tvrdí, reaguje tak na prípady z praxe, keď platitelia poistného podajú námietky, ktoré sú síce vecné, avšak zdravotná poisťovňa ich bez uvedenia dôvodu neakceptuje a nezaoberá sa nimi. Následne podľa ministerstva poisťovňa výkaz nedoplatkov správoplatní a odstúpi na súdne vymáhanie, čím uprie právo poistenca na prípadnú nápravu na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Do legislatívy sa tiež doplnilo ustanovenie, podľa ktorého ÚDZS zruší povolenie na výkon činnosti zdravotnej poisťovne, ktorá po uplynutí dvoch rokov od vydania povolenia nemá v priemere za každý kalendárny mesiac podľa údajov v centrálnom registri poistencov najmenej 300 tis. poistencov. Novela zákona tiež upravuje výšku základného imania zdravotných poisťovní s cieľom zabezpečiť likviditu zdravotných poisťovní, teda schopnosť zdravotných poisťovní uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť, zo súčasných 3 319 391 eur na 16 600 000 eur. Ministerstvo myslelo aj na stavovské organizácie. Umožní komorám zvýšiť ročný poplatok za vedenie registra zdravotníckych pracovníkov až na maximálne 15 eur. Poplatok uhrádzajú zdravotníci registrovaní v príslušnej komore, v súčasnosti je jeho výška najviac päť eur.
Rezort tiež spresňuje definíciu národného zdravotníckeho informačného systému, aby nebol zamieňaný s inými informačnými systémami používanými v zdravotníctve. Umožňuje sa aj zdravotnej poisťovni prístup do národného zdravotníckeho informačného systému po overení zhody informačného systému zdravotnej poisťovne. Novela precizuje rozsah údajov v elektronickej zdravotnej knižke osoby, stanovuje proces aktualizácie zdravotných záznamov v elektronickej knižke osoby a určuje náležitosti elektronického zdravotného záznamu. "Ustanovuje sa spôsob, postup a rozsah pristupovania osoby k údajom v elektronickej knižke osoby tak, aby bola zaistená bezpečnosť týchto údajov. Taktiež sa ustanovuje, že výsledky vyšetrení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek osobe sprístupní ošetrujúci lekár, ktorý o vyšetrenie požiadal," objasňuje ministerstvo.
Novela zákona by mala nadobudnúť účinnosť 1. mája 2015. Legislatívu ešte musí podpísať prezident.
