Nevinná hra rozpútala búrlivú diskusiu, do ktorej sa zapojil aj Boris Kollár. Po tom, čo rodina malého chlapčeka uvidela Jakubka v reportáži, ostala v šoku. Psychológovia na tom nevidia nič zlé. Video, na ktorom škôlkar dokonale napodobňuje správanie svojho psíka, obletelo sociálne siete a objavilo sa aj v hlavnom vysielacom čase na obrazovkách TV JOJ. „Keď sa synček uvidel v televízii, rozplakal sa. Bol to pre neho veľký šok,“ rozhorčene zareagovala Jakubova mama. „Netušili sme, čo dokáže jedna nevinná prechádzka, na ktorej sa Kubko hral na psíka. Veď je len dieťa, potrebuje sa ešte hrať. K našej osemročnej sučke Lare má od narodenia veľmi krásny a vrúcny vzťah. Žiaľ, niekto túto situáciu zneužil a spôsobil celej rodine poriadnu traumu,“ dodáva.
Pre Jakubovu mamu to bol nepríjemný šok, z ktorého sa nevie spamätať. Jakubov starý otec, uznávaný maliar Peter Galvánek, absolvoval aj stretnutie s psychológmi v bratislavských Krasňanoch. „Bol som zvedavý na ich názor, ale povedali mi len to, čo už vieme. Žiadna patologická porucha, dieťa je vo vývine a kopíruje to, čo vidí. Keďže je neustále so psíkom, tak opakuje správanie po ňom. Pre istotu a vylúčenie akejkoľvek ‚diagnózy‘ nás pozvali na preventívne vyšetrenie,“ prezradil dedo Peter.
Medializovaný prípad neunikol ani milionárovi Borisovi Kollárovi, ktorý svoje pocity vyjadril na sociálnej sieti. „Môj syn práve skáče zo skrine! Hrá sa na lietadlo. Áno, možno si zlomí ruku, ale teraz je lietadlo. Už bol aj auto, už bol aj pes a štekal, a keby chcel vôdzku, tak mu ju kúpim,“ uviedol Kollár. Jakubova rodina verí, že každá senzácia trvá tri dni a čoskoro bude všetko opäť v normálnom móde. Starý otec nechce podnikať žiadne právne kroky, tvrdí, že to by bola kauza živená dlhé mesiace. „My sme sa ako malí hrali na vojakov, na Jánošíka. Nikto z toho nerobil haló, preto nechápem toto divadlo,“ dodal starý otec chlapčeka.
Odborník: Napodobňovanie je normálne
František Skokan, psychológ: „Je to úplne normálne, že deti napodobňujú svoje okolie, nielen rodičov, ale napríklad aj zvieratá. Ak dieťa napodobňuje psíka, vonku ho nasleduje a zastavuje tam kde on, netreba si to všímať. Napodobňovanie je súčasť detského života. To sa samo časom vytratí, lebo dieťa to s pribúdajúcim vekom prestane robiť. Určite netreba ísť ani za psychológom, tým sa dieťa zbytočne traumatizuje.“