Aká bola skutočnosť a ako vnímali prechod frontu bežní Slováci? Kde prebiehali najväčšie boje? Odpoveď nájdeme v archívnych dokumentoch a kronikách. Prežime preto znova dni, keď sa písala história Slovenska, ale aj celej ľudskej civilizácie.
Po porážkach pri Stalingrade a Kursku v roku 1943 začali Nemci na východnom fronte ustupovať. Červená armáda útočila a vojna sa čoraz viac blížila k našim hraniciam. Ťažké a krvavé boje za oslobodenie Slovenska napokon trvali viac než pol roka. Začali sa pri Dukle 6. októbra 1944 prekročením hraníc vojakmi sovietskej Červenej armády a 1. československého armádneho zboru, v čase, keď okolie Banskej Bystrice ovládali povstalci. Vojna na našom území sa definitívne skončila až začiatkom mája 1945 oslobodením obce Makov (okres Čadca). Operácie prebiehali často v náročnom, horskom a ťažko dostupnom teréne. Aj preto je, ako sa uvádza v publikácii Vojenské dejiny Slovenska, na našom území pochovaných 60 659 vojakov Červenej armády, 10 435 rumunských vojakov a 1 736 príslušníkov 1. československého armádneho zboru.
Obrovské škody, predovšetkým koncom vojny, zapríčinil na Slovensku nacistický teror. Viac ako 5 300 ľudí bolo umučených, po vojne odkryli 211 hromadných hrobov. Kľak, Ostrý Grúň, Kalište, Tokajík – to sú iba niektoré z 90 vypálených a vyvraždených obcí. V koncentračných táboroch skončilo viac ako 80 000 občanov totalitnej Slovenskej republiky, pričom vyše 70 000 za ich múrmi zahynulo.
Ervín Pauliak v knihe Od povstania k oslobodeniu vysvetľuje, že mnohé slovenské obce boli dobyté vďaka nečakaným a prudkým útokom, pričom rozhodoval moment prekvapenia. Iné však poznačili kruté a zdĺhavé boje, ako napríklad Dolnú Strehovú (okres Veľký Krtíš). „Sovietskej jednotke sa najprv podarilo oslobodiť iba polovicu osady, a tak sa front na niekoľko dní v dedine Dolná Strehová ustálil. Okolo fary, školy, kostola a kaštieľa Madachovského sa veľmi tuho bojovalo,“ poznačil si obecný kronikár, pričom konštatoval, že boje v jeho dedine trvali až 19 dní.
Pitky osloboditeľov
Obzvlášť ťažké boje zúrili na Liptove, kde sa nemecká armáda opevnila. Vojaci kolabujúcej ríše Adolfa Hitlera plánovali pôvodne urobiť z Bratislavy ťažko dobytnú pevnosť, vďaka jarnej ofenzíve Sovietov však boli z hlavného mesta 4. apríla 1945 vytlačení.
„Všade, kde sa sovietski vojaci a dôstojníci objavia, hneď ich obklopujú zástupy obyvateľov. Nástojčivé vypytovanie sa, nadšenie, vrelé stisky rúk. Sú preč čierne dni. Bratislava je oslobodená spod nemeckého jarma,“ stálo v článku, ktorý vyšiel už 5. apríla 1945 v moskovskej Pravde. Nie všade však Sovietov vítali. „Vojsko sovietske obsadilo Mikuláš a viedlo si ako podľa návodu našej protiboľševistickej propagandy. Kradlo, opíjalo sa, strieľalo a ženy boli zvlášť v nebezpečí,“ napísala si 21. marca 1945 do denníka Vlasta Kristenová, zakladateľka žilinského múzea.
Partizánske akcie
Až do konca druhej svetovej vojny operovali na území Slovenska aj partizánske skupiny. Po potlačení SNP Nemci odhadovali, že iba na hrebeni Nízkych Tatier pri Ďumbieri sa nachádzalo takmer 4 000 partizánov. Početné sily protifašistických bojovníkov sa pohybovali aj v oblasti Poľany. A postupne vznikali ďalšie skupiny. Každodennou realitou im bolo nielen smrteľné nebezpečenstvo, ale aj život v lesoch, zima a snehové záveje.
Začiatkom roku 1945 začali partizáni operovať aj v Malých a Bielych Karpatoch, pričom plnili mnohé diverzné akcie. Napr. 17. februára 1945 vyhodili do vzduchu transformačnú stanicu zbrojovky na Myjave a na niekoľko dní vyradili tento závod z prevádzky. Zároveň poskytovali osloboditeľským armádam cenné informácie.
Boje na Slovensku sa skončili iba pár dní pred úplným koncom vojny 8. mája 1945. Počas šesťročného konfliktu klesol počet obyvateľov Slovenska o 150 000 ľudí.
Tretinu Slovenska oslobodili Rumuni
Málokto si dnes uvedomuje, že veľkú časť Slovenska oslobodili po boku Červenej armády rumunskí vojaci, najmä jeho strednú a západnú oblasť. Vzdušný priestor zabezpečovalo napr. 20 rumunských letiek. Podľa Alexeja Maskalíka z Vojenského historického ústavu pôsobilo na slovenskom území za päť mesiacov asi 240 000 rumunských vojakov. Počas bojov prešli takmer 400 km, pričom prekonali viaceré horské masívy. Okolo 60 000 Rumunov zahynulo, utrpelo zranenia či skončilo v zajatí. Ústredný vojenský cintorín vo Zvolene je najväčším cintorínom rumunských vojakov v zahraničí.
Bomby zmenili Nitru na mesto smrti
V troskách zahynulo 345 ľudí, najmä civilistov. Bol to jeden z najničivejších náletov na slovenské mesto. Bomby úplne zničili 48 budov a 289 ťažko poškodili. Pred 70 rokmi, 26. marca 1945, zaútočili na Nitru sovietske bombardéry. Podrobnosti o nálete pre nedeľník odhalil bádateľ Martin Cibula, ktorý získal informácie v archíve v ruskom Podoľsku.
Súčasťou oslobodzovania Slovenska bola aj tzv. bratislavsko-brnianska operácia, ktorú Červená armáda začala v ranných hodinách 25. marca 1945. Sovieti spustili paľbu z kanónov, húfnic aj mínometov, z pravého brehu rieky Hron svišťali strely kaťuší. Pozemné vojská podporovali aj sovietske lietadlá, hneď v prvý deň operácie bombardovali Komjatice a Vráble, pričom nálety si vyžiadali desiatky mŕtvych a ranených obyvateľov. Najviac obetí na životoch však počítali po bombardovaní Nitry v ranných hodinách 26. marca.
Ešte v noci dostali sovietske bombardovacie pluky rozkaz zaútočiť na Nitru. Velenie následne vyslalo na plánovanú trasu letu prieskumné lietadlo, aby jeho posádka zistila prípadné nástrahy počasia. „Archívne pramene hovoria, že o pol desiatej moskovského času, po vyslaní signálu veliteľom divízie, zaburácali na letiskových plochách východne od Budapešti motory bombardovacích lietadiel typu A-20 Boston,“ hovorí Martin Cibula. Sovietov totiž podporovali technikou ich americkí spojenci.
Tri vlny
Dvojmotorové stroje americkej konštrukcie vytvorili do 20 minút formáciu a ešte nad priestorom Budapešti sa k nim pridala ochrana stíhačiek. „Let bombardovacích lietadiel prebiehal za zložitých meteorologických podmienok ako oblačnosť vo veľkých výškach, občasná hmla a viditeľnosť tri až päť kilometrov. Aj napriek tomu formácia zložená zo 42 bombardovacích lietadiel A-20 Boston svoj cieľ našla a približne o štvrť na desať dopoludnia začala Nitru bombardovať. Nálet Sovieti uskutočnili v troch vlnách,“ vysvetľuje Cibula.
Svedectvá doby
Archívne pramene dokazujú, že bombardovanie trvalo 12 minút. Ako posledná zhodila svoj smrtonosný náklad na mesto zahalené dymom a prachom skupina deviatich lietadiel. „Mnoho civilných osôb je eštepod troskami, kde sú zasypané aj celé rodiny... Časované bomby vybuchujú aj po 24 hodinách,“ písal denník Slovák. „Boli trhy, ulice boli plné ľudí. Letecký poplach vyhlásili neskoro, nezostal čas na únik do krytov. Pri malom kostolíku na Párovskej ulici našiel smrť aj môj otec. Po jednom z výbuchov mu takmer odtrhlo hlavu. Mamu zavalilo v obchode, ale prežila,“ spomínalešte v roku 2009 pre Nový Čas vtedy už 84-ročný Pavel Klenko.
Sovieti sa nad mestom nestretli s odporom a neskôr všetky stroje pristáli na domácich letiskách. Letci už onedlho dostali za úlohu Nitru znova bombardovať, no ešte v ten deň poobede velenie rozkaz zmenilo a ich cieľom sa stali maďarské mestá Komárom a Ács. „Najviac obetí mali a najviac postihnutí boli ľudia chudobní, robotníci, teda tí, o ktorých hlásajú boľševici, že ich chcú oslobodiť,“ písalo sa ďalej v denníku Slovák, ktorý však reprezentoval vtedajší ľudácky režim prezidenta Jozefa Tisa. Autor článku označil nálet za „teroristický“.
Douglas A-20 Boston
- Rozpätie krídel: 18,7 m
- Dĺžka: 14,3 m
- Hmotnosť: 5 160 kg
- Max. rýchlosť: 473 km/h
- Dostup: 7 200 m
- Dolet: 780 km
- Posádka: 4 členovia
