Vyplýva to z interných e-mailov a dokumentov, ktoré získala agentúra AP. WHO pripúšťa, že konala pomaly, ale dáva to za vinu povahe doteraz najhoršej epidémie horúčky, ktorá si vyžiadala zrejme až 10-tisíc mŕtvych. Drvivá väčšina oobetí bola zaznamenaná v troch západoafrických štátoch - Sierra Leone, Libérii a Guiney.
WHO si sťažovala, že nemala dostatočné informácie v reálnom čase. AP ale na základe získaných dokumentov tvrdí, že zdravotnícka organizácia od začiatku dobre vedela, o akú neobvyklú epidémiu ide. Pradstavitelia WHO vraj boli o situácii včas informovaní a dostávali naliehavé žiadosti o pomoc.
Dokumenty zároveň ukazujú, že vysokí úradníci WHO sa v súkromí pohrávali s myšlienkou vyhlásiť medzinárodný stav núdze už začiatkom minuloročného júna, ale nakoniec sa tak stalo až 8. augusta. Vrchní riaditelia však údajne odradzovali od podniknutia takéhoto kroku a zdôvodňovali to tým, že by mohol byť považovaný za "nepriateľský akt" a ohrozovať jednotlivé ekonomiky.
Takisto politici zjavne vyvíjali tlak na WHO, aby stav núdze nevyhlasovala. Z elektronickej korešpondencie a ďalších dokumentov vyplýva, že WHO sa obávala vyprovokovania konfliktu s krajinami zasiahnutými ebolou a toho, že by medzinárodný poplach mohol negatívne zasiahnuť aj do púte moslimov do Mekky.
