Parlament v utorok zamietol rodičovský balíček, ktorý do parlamentu predložil nezaradený poslanec Viliam Novotný. Opozičný zákonodarca v návrhu presadzoval zvyšovanie a predlžovanie materskej, flexibilné čerpanie rodičovského príspevku, odpočítateľnú položku na bývanie a aj možnosť pre rodičov pracovať bez straty statusu poistenca štátu.
„Tento balíček rieši dnes bežnú situáciu rodičov, ktorí sa po narodení dieťaťa dostávajú do zložitej ekonomickej situácie. Aj preto mnohí z nich odkladajú rozhodnutie mať dieťa,“ vysvetľoval Novotný. Priemerná materská sa podľa novely zákona o sociálnom poistení mala v roku 2016 zvýšiť o 99,52 eur mesačne a jej poberanie sa malo predĺžiť o tri týždne. Materská by sa postupne do roku 2020 zvyšovala až na úroveň čistej mzdy, maximálne do výšky 1,5-násobku priemernej mzdy (dnes 1 207,50 eura). Zároveň by rodič namiesto súčasného pol roka mohol zostať na materskej postupne až rok.
Rodičia mali dostať možnosť plánovať si čerpanie rodičovského príspevku podľa potrieb rodinného rozpočtu a plánovaného návratu do zamestnania. Malo byť na nich, či budú čerpať rodičovský príspevok do troch rokov dieťaťa, alebo kratšie obdobie vo zvýšenej sume, až do výšky tisíc eur mesačne po dobu šiestich mesiacov.
Pracujúcemu rodičovi sa na konci roka podľa novely mohli znížiť dane až do výšky 600 eur (50 eur mesačne) na základe preukázateľne zaplatených úrokov z úveru na bývanie alebo nájomného uhradeného na základe platnej nájomnej zmluvy (až do výšky 16-násobku životného minima, t.j. 3 169 eur ročne). Rodičia podľa návrhu mali mať rovnakú možnosť privyrobiť si aj počas poberania rodičovského príspevku, ako majú v dnes nezamestnaní. Bez toho, že by za nich prestal štát platiť dôchodkové poistenie, mohli by si mesačne zarobiť 148,57 eur, teda 75 % životného minima.
Novotný zároveň navrhoval zdvojnásobiť daňový bonus pre pracujúcich rodičov na tretie a každé ďalšie dieťa.
Podmienky vyplácania penzií sa nezmenia
Parlament dnes neschválil novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej nezaradený poslanec Alojz Hlina navrhoval, aby nebolo možné získať nárok na starobný dôchodok len tým, že osoba nadobudla 15 rokov dôchodkového poistenia vďaka starostlivosti o svoje deti do šiestich rokov ich veku.
Podľa Hlinovho návrhu by títo poistenci mali nárok na starobnú penziu len vtedy, ak boli najmenej päť rokov poistení ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby. V súčasnosti totiž pre vznik nároku na starobný dôchodok okrem dosiahnutia dôchodkového veku stačí, aby osoba získala 15 rokov dôchodkového poistenia ako poistenec štátu z dôvodu starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku. Dôchodkové poistenie na Slovensku je podľa Hlinu budované najmä z dôchodkového poistenia zamestnancov alebo dôchodkovo povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. "Je preto spravodlivé požadovať, aby fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky mala nárok na dôchodkové dávky už len za splnenia podmienky, že bola dôchodkovo poistená najmenej päť rokov ako zamestnanec alebo povinne poistená samostatne zárobkovo činná osoba," tvrdí poslanec Hlina.
Poistné na dôchodkové poistenie platí za osoby na rodičovskej dovolenke štát. Ženy alebo muži starajúci sa o dieťa sú pritom poistencami štátu, ak nie sú dôchodkovo poistení ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, až do šiestich rokov veku dieťaťa. Vymeriavacím základom, z ktorého platí štát poistné, je 60 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. V tomto roku tak ide o sumu 494,4 eura (60 % z priemernej mzdy na Slovensku za rok 2013). Znamená to, že zamestnanci s hrubou mzdou nižšou ako 494,4 eura a samostatne zárobkovo činné osoby s vymeriavacím základom pod 494,4 eura získajú za obdobie rodičovskej dovolenky ako poistenci štátu nárok na väčší dôchodok, ako keby zostali pracovať.
