Keďže Adela Banášová (34) navyše celý galavečer moderovala, cítila sa podľa vlastných slov rozhodená, popletená, unavená a ku koncu aj nečakane dojatá.
Máte doma najviac sošiek OTO zo všetkých našich osobností, takže ste vlastne najobľúbenejšou slovenskou televíznou tvárou od vzniku ankety – to je za posledných 15 rokov. Uvedomujete si to?
(smiech) Keď ste to teraz takto zhrnuli... Vyhla by som sa tomu - merať obľúbenosť počtom sošiek. Mám ich deväť, vyzerá to pekne, aj si to nesmierne vážim, no nedovolila by som si tvrdiť, že som najobľúbenejšia osoba z obrazovky. Poviem veľké klišé, ale je to veľmi individuálne. A napríklad konkurencia herečiek je oveľa väčšia ako medzi moderátormi. V každom prípade je to lichotivá definícia, čo ste povedali, ale nemalo by mi to príliš dlho znieť v ušiach.
Ľudia vás majú evidentne radi...
Veď ma to aj veru dojalo. Vnímam nejakú svoju hodnotu a viem, že sú ľudia, ktorým vyhovujem, no mala som dojem, že tým, že som opustila veľké projekty, tak si ma ľudia nevšimnú. Posledný rok som robila „len“ Milujem Slovensko na Jednotke a na TA3 talkshow Trochu inak. Takže som ocenenie naozaj nečakala a už tá prvá soška ma dosť rozhodila. Bola som nastavená, že idem pracovať, moderovať. Inak to je, keď sedíte v obecenstve, užívate si večer a čakáte, že teoreticky môžete niečo získať. Ja som z toho bola popletená, a preto ma to vo výsledku celú dojalo.
Neviem. Možno je to aj o tom, že ľudia nás nevnímajú len cez projekty, ktoré robíme. Azda v niekom zarezonoval nejaký rozhovor, ktorý so mnou niekde vyšiel. Možno ma ten človek celý rok ani nevidel v telke, ale páčilo sa mu, čo som povedala v novinách... A možno sa niekomu nechcelo čítať nominovaných ďalej a zaškrkol hneď na začiatku mňa, lebo som vpredu v abecede. (smiech) V každom prípade si ale každý ten prejav priazne vážim a teší ma, že čoraz viac ľudí reaguje na program Trochu inak, že to neostalo úplne nepovšimnuté a veľmi nás tvorcov tohto projektu potešilo, že sa to v kategórii Program roka opäť prepracovalo do prvej trojky.
Vnímate nejako sympatie ľudí aj v každodennom živote?
Ja najmä vždy počítam aj s tým, že veľká priazeň prináša aj určitú nepriazeň už len kvôli tej veľkej priazni. Že to môže byť niekomu ťažko stráviteľné. Mám rada ľudí a naša vzájomná komunikácia je priaznivá. Každému, s kým prídem do kontaktu, mám tú snahu venovať plnú pozornosť. Keď platím pri pokladnici, tak ten človek je v danej chvíli môj najbližší partner. Samozrejme, niekedy si idem vo svojej hmle a stane sa mi, že nepozdravím známeho.
Na OTO-vi vás prekvapivo ovládli silné emócie. Bola to pre vás ťažká moderovačka?
Nerada by som, aby to bolo vnímané tak, že som moju starú mamu hodila do pľacu. Mala 95 rokov, keď zomrela a myslím, že to nie je tragédia, ten pohreb bola skôr jemná oslava dlhovekosti. Ona nás ešte aj na smrteľnej posteli dokázala podpichovať. Ale keď ten koniec zrazu príde, nech to človek akokoľvek čaká, tak je prekvapený. Udialo sa to dva dni pred OTO-m, samozrejme, boli sme smutní, ale nie nešťastní. Ale v ten večer to nebola moja kľúčová myšlienka. Skôr sa to vo mne zmiešalo s výraznou únavou a so zmätkom z úvodu, keď som hneď dostala cenu, ktorá ma potešila.
... a ktorú ste vôbec nečakali.
Nie. Bolo to zvláštne, odbehnúť si do obecenstva, potom zase na pódium. Cítila som sa v tom nekomfortne a, samozrejme, moje ego hneď prepadla myšlienka: „Čo si o tom ľudia, preboha, pomyslia?!“ Navyše neskôr uspel program Milujem Slovensko, v nominácii bolo Trochu inak a mala som pocit, že tam figurujem nejako veľmi. A keď sme mali pred sebou vyhlasovanie ceny absolútny OTO, tak som sa tešila s takým polopocitom, že už len toto a máme po prenose. A tam ma to úplne zabilo. Kľúčová emócia však bola radosť.
Máte dlhovekosť v rodine, či babička bola výnimkou?
Otcov otec to dopracoval len do 64 rokov, ale zase on mal veľmi ťažkú prácu. Bol prokurátor a v 50. rokoch riešil všetky tie Čubírkové a iné príbehy. Bol to citlivý človek a myslím, že to ťažko zvládal. Stres tlmil tým, že extrémne veľa fajčil, v tom čase to boli také všelijaké bezfiltrové nechutnosti. Ale druhá babka mala 87 rokov, dedo 91, takže ten priemer mi vychádza na 84. (smiech)
So Sajfom ste anketu OTO moderovali tretíkrát po sebe a je jasné, že chémia medzi vami stále funguje. Nemáte chuť moderovať spolu viac, opäť aj v rádiu?
Myslím, že Sajfovi pomohlo, keď začal vysielať sám. Akoby sa odo mňa odstrihol, lebo ja som tú svoju sólo polohu aj popri našej dvojici obhospodarovala. Sajfa menej a zrazu dokázal, že vie moderovať sám. Tie úvahy sú veľmi špecifické a držím sa hesla, nikdy nehovor nikdy...
Kde sa vidíte o desať, dvadsať rokov?
(smiech) Vôbec neviem. Nikdy som nebola ambiciózna, že by som si hovorila, toto by som chcela. Nikdy som nevidela 100 metrov vzdialené ciele, vždy som videla len to, čo sa ukázalo 2 metre predo mnou. Keď sa priveľmi sústredím na nejaký cieľ, tak sa mi zúži obzor, že nič naokolo nevidím. A možno naokolo je množstvo vecí, ktoré by boli pre mňa lepšie. Preto si ciele nedávam.
Ale ja som sa nepýtal na ciele...
Tak platí, že neviem, kde sa vidím. Dúfam len, že budem tam, kam budem patriť. Že to bude pre mňa to najvhodnejšie.
Mať vlastnú biofarmu...
To sú také selankovské predstavy... Peťo mi stále hovorí: „Ty riešiš zdravý životný štýl, veď si otvor reštauráciu!“ Ale ja v sebe vôbec nemám ten drajv. Aby človek niečo také urobil, musí v sebe cítiť veľmi silnú túžbu, mať pretlak energie. A ja som v tomto zľahka vlažný človek.
Pokiaľ ide o budúcnosť, stále je otázne, či sa objavíte v šou Milujem Slovensko.
Milujem Slovensko je jedna z mojich srdcoviek. Je to práca ako dar. Budem sa tešiť, keď sa okolnosti vyvinú tak, že sa tam s Danom stretneme, no aj on má veľa iných povinností... Uvidíme. Zaujímavosťou je, že tá licencia funguje vo viacerých krajinách a všade sa dve dvojice kapitánov striedajú.
Takže? Budete tam s Danom aj v najbližších vydaniach?
To vôbec netuším.
Na obrazovkách Jojky sa začal objavovať váš priateľ Peter Modrovský v úlohe porotcu Tanca snov. Prekvapil vás niečím?
Ani nie, no je dobre, že je čorazuvoľnenejší. Nemá najľahšiu pozíciu, keďže je tam ten, kto vie, ako sa majú tie tance tancovať a mal by sa sústreďovať na techniku. Nemá s tým toľko skúseností ako Jano Ďurovčík, ktorý vie, ako sa zahrať s publikom.
Dali ste mu nejaké rady?
Pýtal sa ma: „A čo tam ja poviem?“ Tak mu hovorím: „Čo to už teraz riešiš? Okomentuješ to, čo sa udeje.“ Skrátka, povedala som mu, aby nerozmýšľal vopred, čo povie a neopakoval niečo pripravené. Nemyslím, že som mu povedala nejakú veľkú múdrosť, ale aspoň som ho odbremenila od stresu, že už vo štvrtok sa treba zamýšľať nad tým, čo v nedeľu bude hovoriť.
Na Markíze ste sa po dlhšom čase začali objavovať v Chart show. Čím vás tento program zaujal, že ste do toho išli po tom, čo ste množstvo iných odmietli?
Pretože som túto reláciu rada pozerala na Nemcoch a myslím, že je to príjemný projekt. Tých možností moderovať niečo fajn, čo by mi sedelo, až tak veľa z môjho osobného pocitu nie je...
Pred časom ste vyhrali spolu s prezidentom Kiskom anketu, kde ženy hlasovali, s kým by najradšej išli na pivo. S kým by ste rada išli vy?
Keď som smädná, tak s hocikým. (smiech) A pokecať? Mám pocit, že som rozprávaním dosť zahltená v rámci práce a keby som mohla ísť za odmenu s niekým na pivo... Asi by som radšej posedela doma, a keď už, tak s kamarátmi.
