Aj takéto možnosti dokázal z doteraz známych informácií vyčítať slovenský dopravný pilot Peter Švec. Čo si o tragédii myslí? Prečítajte si rozhovor!
Ako odhadujete priebeh nehody z informácií, ktoré sú zatiaľ k dispozícii?
Evidentné je len to, že posádka po dosiahnutí letovej hladiny prešla postupne do veľkej rýchlosti klesania. Prakticky za pár minút sklesali asi z výšky 11 a pol kilometra do výšky nárazu do terénu niekde okolo 1 500 metrov. To je priemerná rýchlosť klesania asi 20 metrov za sekundu, ktorá mohla byť pred nárazom oveľa vyššia. Je zrejmé, že posádka z nejakých príčin nemohla riadiť lietadlo.
Pred niekoľkými mesiacmi mal v Španielsku problémy Airbus 321, ktorého autopilot poslal do strmého klesania, keď dostal mylné údaje od zamrznutých snímačov uhla nábehu. Podobá sa táto havária na incident A321?
Prvotná príčina sa môže ukázať podobná, ale posádka dokáže odpojiť automatiku a reagovať. Každý pilot je na riešenie takého prípadu vycvičený a tu mali dostatočnú rezervu výšky. Veľmi by ma prekvapilo, ak by sa táto príčina potvrdila.
Airbus prudko klesal, posádka nevyslala signál mayday ani nezmenila kurz. Je možné, že došlo k dekompresii, lietadlo začalo strmo klesať a posádka po čase upadla do bezvedomia?
Pre prípad dekompresie každý pilot vykonáva pravidelne výcvik a preskúšanie na letovom simulátore, sám som ho absolvoval len pred pár týždňami. Postup je pre kapitána s desaťročnou praxou v podstate rutinne nacvičený. Posádka najprv chráni seba a do dvoch sekúnd dokáže mať nasadené masky.
Potom chráni lietadlo a cestujúcich. Zlyhanie posádky pri riešení nedeštrukčnej dekompresie by ma veľmi prekvapilo. Ak by nejaké kusy povedzme rozpadávajúceho sa motora zasiahli riadiace prvky lietadla, to by už mohlo posádke zabrániť v možnosti reagovať. Vyšetrovanie určite potvrdí alebo vyvráti takéto hypotézy.
Ako sa dá vysvetliť, že posádka napriek nezvyčajnému priebehu poslednej fázy letu nevyslala mayday ani iný signál?
To, že posádka nemala asi za 8 minút klesania čas na vyslanie núdzového signálu, dokazuje, že situácia na palube musela byť veľmi vážna. Už sa v histórii stalo, že posádka, ktorá mala istotu, že neprežije, ešte pred dopadom vysielala svoje pozorovania. Vyšetrovatelia už majú hlasový záznamník, prvotné informácie budú určite publikované aj vtedy, ak by dokázali získať len časť záznamu komunikácie v kabíne pilotov.
Airbusy sa oveľa viac spoliehajú na elektroniku ako boeingy. Mohla elektronika zradiť pilotov?
Vylúčené to nie je. Lietadlo malo vynovené niektoré zásadné prvky počítačových systémov automatizácie letu. Tieto sú viacnásobne zálohované, ale vyšetrovatelia budú určite veľmi podrobne a dôkladne skúmať tak všetky záznamy o postupoch pri inštalácii nových systémov, ako aj interakciu pilotov a automatizácie. Osobne si myslím, že filozofia dizajnu firmy Airbus zašla v automatizácii priďaleko, ale na druhej strane musím byť objektívny a uznať, že v praxi sú ich lietadlá tak ako boeingy veľmi bezpečné.
Na fotografiách nevidno veľké trosky, lietadlo sa doslova roztrieštilo na milióny kúskov. O čom táto okolnosť svedčí?
Mohlo by ísť o jeden zo znakov, že sa lietadlo rozpadlo už vo vzduchu ešte pred dopadom alebo že dopadlo extrémne vysokou rýchlosťou blízko kolmici k zemi. Príčinou pritom nemusí byť výbuch. Ak bolo lietadlo neriaditeľné a v klesaní postupne naberalo rýchlosť až na blízku rýchlosti zvuku, tak časti lietadla sa mohli odtŕhať už vo vzduchu a po dopade dezintegrácia pokračovala. Tento faktor vyšetrovatelia určite dokážu vyhodnotiť z deformačných charakteristík trosiek lietadla.
