Nemecko je aj deň po katastrofe airbusu spoločnosti Germanwings, ktorý sa zrútil so 144 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky v alpskej oblasti na juhu Francúzska, a to počas letu z Barcelony do Düsseldorfu, v šokovom stave. Na celom území spolkovej republiky sú vlajky spustené na pol žrde.
Médiá, ktoré od utorka výrazne zmenili program a prinášajú mimoriadne spravodajské relácie prakticky v priebehu celého dňa, neposkytli napriek úsiliu zatiaľ verejnosti to hlavné - odpoveď na otázku, prečo zahynulo zrejme 150 ľudí, prečo došlo k osemminútovému klesaniu stroja z cestovnej výšky, ktoré ešte zrejme odštartovala posádka, avšak následne ho už asi nemala pod kontrolou, a prečo sa stroj po dopade relatívne vysokou rýchlosťou vlastne rozbil na malé čiastočky, nehovoriac o telách pasažierov.
Príčiny tragédie nie sú zatiaľ záhadou iba pre laickú verejnosť, ale aj pre vedenie koncernu Lufthansa, ktorého dcérskou spoločnosťou je Germanwings, ako aj pre početných expertov v oblasti civilného letectva, vrátane skúsených pilotov.
Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína prudký pokles tlaku v kabíne stroja, ktorý mohlo spôsobiť napríklad rozbitie niektorého z okien stroja. V takom prípade totiž majú piloti iba desiatky sekúnd na nasadenie si masiek, ktoré by im predĺžili schopnosť udržať si kontrolu nad strojom, inak upadajú podobne ako cestujúci do bezvedomia.
Ak sa však piloti naozaj na základe zatiaľ nešpecifikovaných problémov rozhodli pre kontrolovaný pokles stroja a následne už neboli schopní prevziať jeho riadenie od autopilota ani kontaktovať niektoré z letísk v okolí francúzskeho pobrežia Stredozemného mora, kde už začalo klesanie airbusu, potom zrejme na palube nastal neočakávaný vývoj, ktorý už nedokázali zvládnuť.
Či k tomu skutočne došlo, to ani na základe doterajších poznatkov expertov skúmajúcich záznamník komunikácie v kokpite z prvej čiernej skrinky stroja nikto nepotvrdil ani nevyvrátil. Kým nemecké, ale aj americké bezpečnostné kruhy nepovažujú teroristický útok za reálnu hypotézu príčiny katastrofy, francúzsky premiér Manuel Valls, ale aj šéf francúzskeho úradu pre vyšetrovanie leteckých nehôd tvrdia, že žiadnu možnosť nemožno zatiaľ vylúčiť.
Šéf Lufthansy Carsten Spohr, ktorý sa už v utorok vyjadril, že verí v relatívne rýchle objasnenie príčin nešťastia, ktoré si osobne nedokáže vysvetliť, vylúčil, že by havária mohla súvisieť s pondelkovou opravou technického problému na stroji na letisku v Düsseldorfe, pretože išlo o drobnosť z hľadiska letovej bezpečnosti.
Obete havárie pochádzali z 18 krajín
O štátnej príslušnosti obetí ešte stále nie sú úplne konečné, precízne a hlavne identické údaje, avšak táto "skladačka" už nadobúda konkrétnejšiu podobu. Germanwings, dcérska spoločnosť Lufthansy, potvrdila, že medzi obeťami je 72 nemeckých občanov a 35 občanov Španielska. Vláda v Madride má však informáciu o 51 španielskych občanoch, ktorí našli smrť na juhu Francúzska.
Medzi obeťami sú aj občania 16 ďalších krajín, avšak číselné údaje o nich sa v niektorých prípadoch takisto rozchádzajú. Navyše je pravdepodobné, že niektorí z nich mali dvojaké občianstvo. Obete pochádzali aj z Austrálie (2), Argentíny (3 podľa tamojšej vlády, 2 podľa Germanwings), z Belgicka (1 podľa Germanwings), Dánska (1), Holandska (1), Iránu (2), Izraela (1), Japonska (2 podľa tamojšej vlády a 1 podľa Germanwings), Kazachstanu (3), Kolumbie (2 podľa tamojšej vlády a 1 podľa Germanwings), Maroka (podľa francúzskeho premiéra Manuela Vallsa), Mexika (2 podľa tamojšej vlády a 1 podľa Germanwings), Turecka (1 podľa tamojšej vlády), USA (3 podľa tamojšej vlády, 2 podľa Germanwings), Veľkej Británie (3 podľa tamojšej vlády a 1 podľa Germanwings) a Venezuely (2 podľa Germanwings).
