Úplatky v zdravotníctve, ktoré majú korene v komunistickej ére, predstavujú vážny problém. Takzvaná systematická korupcia nesužuje len Slovensko, ale aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy (SVE), kde preťažené zdravotnícke zariadenia nestíhajú pokryť dopyt pacientov po zdravotnej starostlivosti a slabo platený personál tieto nedostatky rieši prijímaním úplatkov. Konštatuje to vo svojom aktuálnom článku britský týždenník Economist.
Časopis v tejto súvislosti spomína prípad známeho slovenského kardiochirurga Viliama Fischera, ktorý v roku 1998 uskutočnil prvú transplantáciu srdca na Slovensku. Minulý mesiac, vo februári, ho však rodina zosnulej pacientky obvinila, že prijal úplatok vo výške 3000 eur za skorší termín operácie.
Podľa Economistu ide len o jeden z príkladov systematickej korupcie. Každá z krajín v regióne má vlastný "príbeh". V Lotyšsku je známy prípad ortopéda Valdisa Zatlersa, ktorý bol v rokoch 2007 až 2011 prezidentom krajiny. Zatlers prijímal od pacientov podľa jeho vlastných slov "dobrovoľné platby", ktoré neuvádzal v daňovom priznaní.
Prieskum Európskej komisie v roku 2013 odhalil, že 28 % respondentov v Rumunsku a 21 % v Litve poskytlo lekárom "neoficiálne" platby. Na porovnanie, priemer v celej EÚ je 5 %. V Poľsku sa k úplatkom priznalo 15 % opýtaných, z toho 9 z 10 úplatkov sa týkalo zdravotníctva. Iný prieskum odhalil, že Poliaci považujú zdravotníctvo za druhý najskorumpovanejší sektor v krajine po politike.
Dokonca aj v Estónsku, ktoré je často uvádzané ako modelový príklad transparentnosti v zdravotníctve, prišiel v roku 2011 o post riaditeľ nemocnice, keď požadoval úplatok od staršieho pacienta za predlženie pobytu v nemocnici.
Zvaliť tento problém len na chamtivosť zdravotníkov by bolo podľa Economistu príliš jednoduché. Podľa Stevena van de Walleho, profesora na Erasmovej univerzite v Rotterdam, ktorý sa týmto fenoménom zaoberá, neformálne platby lekárom nemožno jednoznačne označiť za úplatky. Pripomína, že pacienti v nich vidia logiku a sú ochotní platiť za zdravotnú starostlivosť.
Aj ukrajinská odborníčka Tatiana Stepurkovová pripomína, že pre pacientov sú úplatky riešením, ako získať potrebnú zdravotnú starostlivosť. A hranica medzi úplatkom a vyjadrením vďaky je "rozmazaná", čo vytvára pôdu pre rôzne právne výklady. Niektorí lekári tvrdia, že dary sa nepočítajú ako úplatky. Príkladom je aj najnovšia aféra slovenského všeobecného lekára Petra Liptáka, ktorý priznal, že od pacientov prijíma dary na chod ambulancie. Označil ich za "súčasť prevádzkového rozpočtu" a tvrdí, že bez týchto dodatočných platieb nemôžu lekári na Slovensku poskytovať kvalitnú starostlivosť.
Lekári vo väčšine krajín SVE najčastejšie argumentujú, že príliš nízke oficiálne mzdy im nedávajú inú možnosť, ako požadovať platby "bokom". V Rumunsku napríklad lekári rezidenti v štátnych nemocniciach zarábajú mesačne len 200 eur a špecialisti 500 eur. Nikoho tak zrejme neprekvapí, že v rokoch 2011-13 emigrovalo z krajiny 30 % lekárov. Viac ako 2000 z nich teraz pracuje v britskom zdravotníctve.
Nie je jasné, či voliči v regióne budú ochotní uskutočniť reformy potrebné na vykorenenie korupcie a neoficiálnych platieb v zdravotníctve. Nové opatrenia slovenskej vlády v rámci boja s korupciou v zdravotníctve riešia iba symptómy, konštatuje Economist a dodáva, že doktora Petra Liptáka vyšetruje prokurátora pre podozrenie z korupcie.
