Dvojfázové tréningy jej dávajú poriadne zabrať. Zastihli sme ju na jednom z nich. Štíhla, s rozpustenými vlasmi a bez mejkapu pôsobila ako roztopašné dievča. Ako vníma tanečnú šou? Ako vysvetľuje esemesky od Borisa Kollára, o ktorom na sociálnej sieti napísala, že už netvoria spolu pár, hoci on ju chodil podporovať priamo na prenosy? Nový Čas Nedeľa ju vyspovedal ešte predtým, ako z tanečnej šou vypadla.
Čo pre vás Tanec snov znamená?
Bol to dobrý nápad spojiť tanec s charitou. Oslovilo ma to, lebo v tomto prípade idú peniaze na dobrú vec.
Kto vás do tejto šou oslovil?
Najskôr mi prišla sms správa, či by som do toho išla, a potom mi volal režisér Peter Ňunéz. Hneď mi prebehlo mysľou, že to môže byť super, pretože tancovať ma baví. Potom sa však dostavili obavy, či to zvládnem, keďže mám doma tri deti a vedela som, že ma čakajú tréningy, fotenia, dokrútky aj stres... Narodila som sa v znamení Váh a aj som hrozne váhavá, takže sa mi ťažko rozhodovalo. Raz mi však jedna pani poradila, aby som vždy dala na svoj prvotný pocit. A podľa toho som sa nakoniec zariadila aj v tomto prípade. Ak začnem premýšľať, či áno, alebo nie, nikdy to dobre nedopadne.
Ako dlho už trénujete?
Je to druhý mesiac. Začali sme tri týždne pred spustením šou, čo bola výhoda, pretože sme mali dosť času natrénovať si prvý tanec. Teraz je už času na tance menej a vychádza to tak, že ho musíme natrénovať za štyri dni, pretože vždy do toho niečo nečakane príde.
Neľutujete už trošku, že ste sa na to dali?
Mávam občas stavy, že už nevládzem a som príliš unavená, ale to je chvíľkové. Tlačí ma to vpred, pretože teraz si už nemôžem povedať, že na tréning viac nepôjdem. Musím bojovať a dotiahnuť to do konca. Trénujeme dopoludnia aj večer a niekedy končíme až o polnoci. S každým novým tancom príde nová svalovica, niekedy si od pása necítim nohy. Neviem, či je to svalová horúčka, ale zaberie až tabletka. Na duši mi však tanec robí dobre.
Aké boli vaše prvé pocity z tanečného partnera Michala Potockého (33)?
V prvom momente mi napadlo, že je to veľký chlap. Prišiel mi ako nejaký ochrankár a nevedela som, ako je na tom tanečne. Trošku som sa zľakla, keď som sa dozvedela, že nebudem mať profesionálneho tanečníka. Ale Michal ma prekvapil, ide mu to skvele a naozaj sa veľmi snaží. Obdivujem ho v tom, čo robí pre svojho brata Radka.
S Borisom Kollárom chodievate každý rok na Ples v opere. Aké sú vaše skúsenosti so spoločenským tancom?
Takmer žiadne. Chodila som na ľudové tance, ale to bolo ešte v materskej škole a v prvej triede ZŠ. Viac ma bavia živšie tance, ako sú džajv alebo čača. Musím sa však zladiť aj s Michalom, pretože on sa zasa cíti lepšie v štandardných tancoch. Momentálne trénujeme sambu a veľmi sa na ňu teším, pretože sa pri nej viac uvoľním. Myslím si, že tento tanec, hudba aj kostýmy lepšie naladia ľudí.
Keď sme pri tých kostýmoch, vraj si musíte obliekať šaty po iných dámach z bývalých tanečných šou. Prekáža vám to vôbec?
Bola to náhoda. Vôbec som nevedela, či ich mal niekto predo mnou oblečené. Vybrala som si ich, pretože sa mi páčili a neriešila som, či už boli niekde použité. Je mi to jedno. Na prvom mieste sú príbehy ľudí, ktorí potrebujú pomoc a šaty sú až druhoradou záležitosťou.
Ako sa cítite pred vystúpením a následne na parkete?
Najhoršie je to napätie pred prenosom. Niekedy mám trému už od rána a pobolieva ma žalúdok, inokedy je to lepšie. Ale vždy som nervózna, pretože chcem zatancovať čo najlepšie.
Všetky príbehy v Tanci snov sú veľmi silné. Asi práve v takýchto prípadoch si človek uvedomí, čo je v živote podstatné...
Pri všetkých príbehoch som plakala. Nebolo mi z toho dobre. Človek si asi ani neuvedomuje, aká je to výhra, keď má zdravé deti a ja ďakujem Bohu, že moje zdravé sú. Často riešime v živote veci, ktoré sú nepodstatné a odčerpávame si energiu hlúposťami. Až keď človek zistí, s akými neriešiteľnými problémami sa ľudia boria, vtedy sa zamyslí.
Čo to s vami urobilo, keď ste po prvý raz počuli o Michalovom bratovi Radovi, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou?
Michal mal v očiach slzy, keď mi o ňom rozprával. Natoľko ma to vyviedlo z miery, že som už nemala chuť tancovať a ani trénovať. Nedokázala som sa zmieriť s tým, že Radkovi už lekári nedokážu viac pomôcť. Vyzerá ako zdravý mladý muž, ale keď si vyhrnie košeľu alebo nohavice, je mi až na omdletie z rán, ktoré sa mu na tele robia. Je obdivuhodné, že aj keď má Radko ukrutné bolesti, svoj boj nevzdáva.
Viete, s akou chorobou zápasí?
Má stanovených až osemnásť diagnóz. Veľmi však túži po plnohodnotnom živote, chcel by mať rodinu, dieťa, chce pracovať, ale nie je mu to umožnené. Jeho ochorenie prepuklo náhle pred dvoma rokmi. Minulý rok v auguste stál ešte na nohách, potom sa to zhoršovalo. Dnes potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Keby lekári chorobu skôr podchytili, mohli mu život o pár rokov predĺžiť. Tak im to aspoň povedali...
Ako využije Radkova rodina výťažok z Tanca snov?
Na lieky, drahé krémy, ktorými mu niekoľkokrát denne natierajú rany, vitamíny, ktoré objednávajú až z Ameriky. Práve, keď sme boli u nich doma v Humennom, Michalov otec niesol z lekárne veľkú tašku plnú liekov určených Radkovi. Takže tam investujú veľa peňazí.
Ste spokojná s výkonmi, ktoré ste za Radka doteraz odtancovali?
Na to, že sme obaja s Michalom netanečníci, podobne ako Kuly s partnerkou, tak som spokojná. Myslím si, že sme to dali celkom dobre. Samozrejme, mohlo to byť aj lepšie. V záverečnej fáze na tréningoch to zatancujeme bez problémov, ale len čo máme publikum a televízne kamery, tak práve vtedy to nevyjde tak, ako by malo.
Porota vás síce slovne hodnotí pozitívne, ale body sú dosť nízke...
Je pravda, sú nižšie, ale tanečníci sa učia tancovať niekoľko rokov a držanie tela, hlavy cez prepínanie nôh, správne držanie rúk už robia automaticky. Pre mňa sú to nové veci a veľmi veľa informácií naraz, ale napriek tomu nám to ide.
Na druhej strane, vy s Michalom dostávate zatiaľ najviac SMS hlasov. Už vám stihli vykričať, že vám víťazstvo kupuje váš partner Boris Kollár. Čo na to hovoríte?
Neriešim to. Osobne si myslím, že Radkov príbeh chytil ľudí za srdce, pretože je silný a smutný. Esemesky sú od ľudí a ja som im za ne vďačná. To nie je o Borisovi. Nemohol mi predsa poslať 17-tisíc esemesiek, keď sedel v hľadisku a ani by to časovo nestihol. Akurát ma mrzí, že podstata toho, o čo v tomto projekte ide, sa posúva do úplne inej roviny.
Pravdupovediac, dvakrát vám sms správy zachránili kožu pred vypadnutím. Necítite sa trošku trápne, keď v podstate namiesto vás musí súťaž opustiť iný pár, ktorý od poroty dostal lepšie hodnotenie?
Samozrejme, že mi je smutno, keď niektorý pár musí súťaž opustiť. Či to už bola Adriana Kmotríková, alebo ešte predtým Lukáš Latinák. Bohužiaľ, také sú pravidlá a ja o tom nerozhodujem.
Nedal vám to ani niekto zo súťažiacich pocítiť?
Nie, nikto. Nepocítila som, že by som niekomu prekážala. Nemyslím si, že to takto súťažiaci vnímajú. Tu sa nedajú výkony tanečníkov až tak porovnávať, keďže niekto netancoval vôbec a niekto už tancoval profesionálne. Je to skôr o príbehu a o tom, ako tanečný pár zapôsobí na ľudí. Myslím si, že si všetci rozumieme a nie sú medzi nami intrigy. Nikto však neodíde naprázdno, ale každému sa pomôže, a to je podstatné.
A aby toho nebolo málo, na internete kolujú reči o tom, že sa vám nedá uveriť, že to myslíte s tou pomocou úprimne...
To sa musíte spýtať ľudí, ktorí ma mali možnosť spoznať. Keby mi to nebolo blízke, nikdy by som do toho nešla. Oslovili ma aj na rôzne iné televízne projekty a odmietla som ich s tým, že to nie je potrebné. Ale v tomto prípade to potrebné je. A nakoniec, mne tu nie je čo uveriť. Tu ide o pomoc Radkovi, je to o jeho príbehu, nie o mne.
Možno vám ľudia závidia váš sladký život a značkové oblečenie, čo poviete?
Pre mňa je to nepochopiteľné. Nevystatujem sa ani značkami, ktoré nosím a ani ich cenami, ktoré sú v médiách často prehnané. Mám veľa vecí, ktoré nie sú značkové a navyše je mnoho ľudí, ktorí za oblečenie minú oveľa viac peňazí ako ja. Je to iba o tom, do akého svetla vás médiá postavia.
Dokážu vás vnútorne rozložiť veci, o ktorých sa dočítate o sebe na internete alebo v novinách?
Nie. Jednak to nečítam a už keď sa niečo dozviem, tak to hodím za hlavu. Nepripúšťam si to, lebo je to úplne zbytočné, je to strata času a iba to človeku odčerpáva energiu. Nezapodievam sa takými vecami. Nezapájam sa do ničoho, nedám sa zatiahnuť do konfliktov a s nikým nebojujem.
Čo na tanec a na vašu zaneprázdnenosť hovoria deti Nick (11), Sara (5) a Borisko (2)?
Tešia sa, sledujú Tanec snov a Sárka nevynechá skoro ani jeden tréning, okrem večerných. Je nadšená z tancov a už sme sa aj s Petrom Modrovským dohodli, že bude navštevovať ich tanečnú školu. Samozrejme, že sa deti trošku aj posťažujú, ako mám toho veľa a že ma menej vidia, ale vedia, že je to len dočasné. Musím však povedať, že moje deti sú úžasné, som vďačná, že ich mám, že sú zdravé, dobré, inteligentné. Vždy som po deťoch a rodine túžila a nemenila by som.
Ľudia vás majú zafixovanú ako reprezentatívny typ ženy. Teraz nie ste namaľovaná a musím priznať, že vám to pristane...
Každá žena sa chce v spoločnosti cítiť príjemne, pekne, chce sa páčiť, čo je normálne. Ale ja bežne chodím nenalíčená a doma som poväčšine v teplákoch, pretože stále som s deťmi niekde na ihrisku, na plavárni... Doma varím, pečiem ako každá iná žena a deťom dávam namiesto sladkostí radšej ovocie a zeleninu.
