Ak si chce v Neapole s rodinou vyraziť do reštaurácie, musí si vopred dohodnúť, aby dnu nepustili bežných ľudí. A napriek tomu, že on a jeho manželka už trikrát čelili ozbrojenému prepadnutiu, pri slove ochranka sa len zasmeje. V každom prípade, talianska misia Marka Hamšíka (27) je len dočasná – už sa nevie dočkať, až sa po skončení kariéry vráti na Slovensko. Nový Čas víkend sa s ním rozprával pred Veľkou nocou.
Veľkú noc budete zrejme kvôli futbalu tráviť v Taliansku. Ako prežívajú tento sviatok miestni?
Áno, sezóna sa nezastaví. Taliani sú dosť rodinne založení, takže aj sviatky prebiehajú v rodinnej atmosfére.
Vy dáte chlapcom do ruky korbáče alebo vedrá s vodou?
Našu maminu určite oblejeme aj vyšibeme. Ale zostaneme len doma, lebo Taliani takúto tradíciu nepoznajú.
(smiech) To asi nie.
Synovia už rozprávajú po taliansky lepšie ako po slovensky?
Musím povedať, že starší sa chce rozprávať iba po taliansky. Vie však veľmi dobre oba jazyky. A na mladšieho sa taliančina tiež veľmi lepí.
Obaja chodia do škôlky?
Áno, obaja – od jedného roka.
Nejako skoro...
(smiech) Nech sú v kolektíve a oťukajú sa.
Keď ste mali toľko, čo váš starší, už bolo jasné, že z vás rastie výnimočný futbalista...
Aj Christian žije iba futbalom. Od rána do večera. Ani rozprávky nechce pozerať, iba futbal. Chodí na tréningy a vidieť, že z toho má radosť, čo je dôležité.
V Neapole a okolí ste celebritou číslo jeden, ktorú fanúšikovia prenasledujú na každom kroku. Máte mimo domu nejaké miestečká, kde sa viete zašiť?
Je to ťažké, ale keď chcem so ženou ísť napríklad na nejaký obed k moru, tak máme vyhliadnuté nejaké reštaurácie, kde sa o nás postarajú a nepustia ľudí.
Tam si vopred zavoláte: „Pozor, prídem, ohraďte...“?
(smiech) Tak nejako.
Váš život niekedy pripomína filmový triler. Po tých troch prepadnutiach, ktorým vaša rodina čelila, nerozmýšľali ste nad ochrankou či aspoň zbraňou?
(smiech) To nie, vôbec. Radšej som prestal nosiť hodinky. To je jednoduchšie.
A fanúšikovia ako? Sú momentálne pokojní?
Závisí to od našej výkonnosti a v poslednom čase to nie je práve ružové... V Neapole naozaj existuje iba futbal, je to ich náboženstvo, takže povzbudzovať chodia stále.
Sú Taliani veľmi poverčiví? Majú spoluhráči pred zápasom nejaké rituály?
To ja som veľmi poverčivý. Neviem, či som to chytil od nich, alebo som si to tam už priniesol. Pred zápasom robím stále tie isté veci dookola.
Vy osobne sledujete aj nejaké iné športy ako futbal?
Povedal by som, že mám celkový prehľad o všetkom. Pozriem si výsledky či už NHL, NBA, veľmi ma baví tenis a v poslednom čase ma chytil plážový volejbal.
Ženský, predpokladám.
(smiech) Prečo nie?
A ktoré športy vás baví robiť?
Je ich veľa – mám rád autá aj lyžovanie. Kedysi som bol veľký lyžiar a ešte sa k tomu vrátim.
Niektorí Slováci, ktorí žijú v zahraničí, cítia potrebu spropagovať vonku našu krajinu, o ktorej takmer nikto nevie. Vy, okrem toho, že nám robíte dobré meno futbalom, sa snažíte tiež?
Mali sme so ženou vlani svadbu, ktorej sa zúčastnilo 50 hostí z Talianska, ktorí videli Banskú Bystricu aj Donovaly a veľmi sa im páčilo.
Aké je to byť skoro rok ženatý? Postrehli ste nejakú zmenu?
Ani veľmi nie. Sme spolu osem rokov a veľa sa medzi nami tým sobášom nezmenilo. Akurát pribudol prsteň na ruke.
V Taliansku sa podľa odhadov UNESCO nachádza až 60 % svetového kultúrneho dedičstva. Koľko z neho ste už videli?
(smiech) Veľmi málo. Niet času, aby som chodil po pamiatkach. Keď máme cez leto voľno, ideme na Slovensko za rodinou.
Takže ste viac na Donovaloch vo svojej chate ako vo Florencii, v Benátkach či Ríme?
Určite. Ak by sme nemali dve deti, tak by sme aj viac cestovali po Taliansku. Myslím, že chlapcov by takéto výlety nebavili. V Ríme sme boli ešte ako bezdetní a hádam ešte bude dosť času po kariére dobehnúť to.
Máte nejakú predstavu, kde sa po skončení kariéry usadíte?
Áno, sme Slováci a chceme žiť na Slovensku. Z Banskej Bystrice som odišiel v štrnástich a veľmi ma to ťahá späť. Samozrejme, uvidíme, čo budú chcieť synovia, keď vyrastú...
Viacerí športovci, ktorým sa darí, myslia na zadné vrátka a už počas kariéry umne investujú zarobené peniaze. Máte bunky na biznis?
Určite, že rozmýšľam týmto smerom, už som aj niečo investoval. Ale veľmi sa mi na to myslieť nechce.
Taliansko je známe aj špičkovou módou. Toto je vraj vaša šálka kávy.
Je to taká moja choroba. Móda určite áno, potrpím si na ňu.
Takže v obchode viete vyberať celé hodiny?
Nie, ja som rýchly vyberač. (smiech)
Máte aj svojho krajčíra?
Nie. Saká nenosím. (smiech)
Viaceré produkty sa v minulosti spájali s vaším menom, okrem módy značka parfumov či limitovaná séria mobilov. Je niečo, čo máte tak rád, že by ste tomu robili reklamu aj zadarmo?
Určite nejakej dobre veci, napríklad nadáciám či v prípadoch, keď treba pomôcť. Keď prídu za mnou nejakí ľudia a poprosia, tak zvážim, či sa to dá, alebo nie. No väčšinou neodmietam.
Ste patrón detského futbalového turnaja McDonald´s Cup a ako sme počuli, mnohí chlapci plánujú vybehnúť na trávnik s účesom vo vašom štýle. Poraďte im, ako na to.
(smiech) Myslím, že je to ľahké, stačí si vyholiť boky a dať si gél. Nie je s tým veľa práce.
Vy sa vlastne ani nemôžete dať ostrihať, keďže ste súčasťou loga vašej futbalovej školy Jupie...
Do konca kariéry to v pláne nemám. Tento účes ma sprevádza po celý čas a meniť to nebudem. Až potom.
Kvalifikácia na EURO 2016 je veľmi dobre rozbehnutá. Keď postúpime, aké tetovanie pribudne?
To ešte vymyslené nemám, ale niečo by sa malo dať spraviť. Miesta je ešte dosť.
Čím to vlastne je, že nám tá kvalifikácia tak ide?
Tých faktorov je viac, ale najdôležitejšie je, že mužstvo sa skĺbilo a je z nás dobrá partia.
