Na jednom zaujímavom výskume robia aj slovenskí vedci. Čo o rakovine zistili? A ktorý spôsob liečby vyzerá nádejne? Rozprávali sme sa s biologičkou a onkologičkou Marínou Cíhovou zo Slovenskej akadémie vied.
Už počas štúdia na vysokej škole ste sa začali venovať zaujímavému výskumu. Snažíte sa vynájsť liek, ktorý by porazil rakovinu?
Lieky sú skôr laická predstava a najčastejšia otázka znie, kedy už bude ten liek? Je to však omnoho komplikovanejšie. Rakovina nie je len jedno ochorenie, ale okolo 200 rôznych, z ktorých každé vyžaduje individuálny prístup. A nielen to, ten istý typ nádorového ochorenia sa môže líšiť od človeka k človeku. My v Ústave experimentálnej onkológie sa snažíme využiť dospelé kmeňové bunky v génovej liečbe nádorov. Každý vedec v našom tíme pracuje na inej úlohe. Ja som sa počas doktorandského štúdia pod vedením doc. Čestimíra Altanera začala zaoberať testovaním tohto prístupu pri glioblastómoch, čo sú najčastnejšie sa vyskytujúce a najagresívnejšie nádory mozgu.
A dostavili sa už aj prvé pokroky?
Je to beh na dlhé trate. Trvá to nejaký čas a málokedy sa vedci dopracujú hneď k výsledkom. V laboratórnych podmienkach moji kolegovia zistili, že terapeutické kmeňové bunky zabíjajú ľudské nádorové bunky melanómu, hrubého čreva, karcinómu štítnej žľazy a tiež bunky kostných metastáz pri rakovine prostaty. Terapeutické kmeňové bunky pripravujeme zabudovaním samovraždeného génu do ľudských kmeňových buniek, vďaka ktorému dokážu meniť relatívne netoxickú látku na silný protinádorový liek. V praxi sa to volá aj samovražedná génová terapia. Keď sme zistili, že to v laboratóriu na týchto modelových nádorových ochoreniach funguje, chceli sme to vyskúšať na glioblastóme, ktorý je veľmi agresívny a na štandardnú liečbu nereaguje.
Ako to vyzerá v praxi?
Testovali sme tento prístup na potkanoch v predklinickej štúdii. Zhruba 70 % potkanov s glioblastómom sme vedeli vyliečiť. Tieto experimenty sme mohli robiť vďaka podpore Ligy proti rakovine, ktorá náš výskum spolufinancuje. No to, čo funguje na potkanoch, nemusí fungovať na ľuďoch. A ak by sme mali to šťastie a „liek“ by sa dostal aj k pacientovi, musí prejsť klinickou štúdiou a všetkými zákonitosťami, ktoré prináša. A to trvá aj niekoľko rokov.
Na aké nádory sa vo vašom výskume konkrétne sústreďujete?
Ja sa venujem glioblastómom, kolegovia na oddelení testujú tento prístup na bunkových líniách nádoru hrubého čreva, či prsníka. Kameňom úrazu, o ktorom sa teraz veľa hovorí, je hypotéza, že nádory obsahujú aj nádorové kmeňové bunky. To sú bunky, ktoré vzdorujú liečbe - dokážu prežiť chemoterapiu aj rádioterapiu, a predpokladá sa, že práve ony sú zodpovedné za vznik samotného nádoru a metastáz. Snažíme sa preto našu pozornosť orientovať aj na túto populáciu buniek a hľadáme spôsob, ako ich ovplyvniť.
Čo sú to kmeňové bunky?
Sú to základné, nešpecializované bunky, preto sa volajú kmeňové. Ich hlavná úloha v organizme spočíva v tom, že nahrádzajú staré opotrebované bunky. Obnovujú sliznicu, črevá, pokožku a kadečo iné. Zistilo sa tiež, že dokážu v tele migrovať, nájsť v organizme miesto poškodenia, prísť k nemu a regenerovať ho. Nádor vnímajú rovnako ako poškodenie, ku ktorému sa treba dostať a opraviť ho. A práve tu vznikla myšlienka využiť tieto bunky ako dopravný prostriedok, ktorý by k nádoru priniesol niečo, čo ho dokáže zničiť.
A prečo sa to volá samovražedná terapia?
Samovražedná preto, lebo kmeňové bunky v jej dôsledku zomierajú. Čiže vykonajú svoju úlohu, atakujú nádorové bunky a potom samy zahynú – obetujú sa pre dobro veci a spáchajú samovraždu.
Akým spôsobom kmeňové bunky získavate?
Najčastejšie sa využívajú z kostnej drene alebo tukového tkaniva. My ich získavame z tuku z kozmetickej kliniky, na ktorú prídu ľudia, ktorí si dajú spraviť liposukciu a sú ochotní ho s písomným súhlasom poskytnúť na vedecké účely.
Ako vlastne vzniká rakovina?
V praxi radšej používame výraz nádorové ochorenie ako rakovina. Lebo keď sa povie rakovina, znie to veľmi definitívne ako ortieľ, z ktorého už niet cesty späť. Nádorové ochorenie má rôzne štádiá a závisí aj od toho, kedy sa zachytí. V istých prípadoch je, samozrejme, liečiteľné a nemusí byť až takým strašiakom. Nádorové bunky vznikajú mutáciami génov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri delení buniek, oprave DNA, v kontrole regulácie rastových signálov a ďalších dôležitých génov. Bunka sa vymkne spod kontroly a nespráva sa tak, ako by mala. Pri delení buniek sa vždy skopíruje celá DNA, tú si môžeme predstaviť ako miliardy písmeniek, ktoré sa musia skopírovať rovnakým spôsobom, a pritom tiež vznikajú chyby a mutácie. Môže tak vzniknúť nádorová bunka, ale náš imunitný systém si s ňou ešte vie poradiť. A niekedy nie...
Často sa hovorí aj o tom, že liek na rakovinu už existuje, len keby bol bežne v obehu, farmaceutické spoločnosti by prišli o kšeft a skrachovali by.
Ťažko povedať. Ľudia majú radi tieto konšpiračné teórie. No je pravda, že vo farmaceutickom biznise sú veľké peniaze a možno aj preto vznikajú tieto fámy. Ja osobne si nemyslím, že by taký liek existoval, ani to, že by liečil úplne všetky nádorové ochorenia, ktoré existujú.
Onkologickí pacienti často balansujú nad priepasťou, či podstúpiť chemoterapiu, alebo sa radšej utiekať k alternatívnej medicíne.
Závisí to najmä od konkrétnej diagnózy, v akom štádiu je nádor. Sú totiž nádory, na ktoré chemoterapia zaberá, a bola by hlúposť povedať nie. Nie som teda kompetentná sa k tomu vyjadrovať. A čo sa týka alternatívnych prístupov, tých je skutočne veľa, no tie zasa nie sú podložené vedeckými štúdiami. Možno je to dobré vyvážiť, ale treba si dávať pozor, lebo niektoré alternatívne prístupy môžu anulovať účinky chemoterapie.
Čo by ste robili, keby sa vám ozval pacient trpiaci rakovinou, ktorému zostávajú dva mesiace života, že chce vyskúšať váš výskumný liek pre dobro budúcich generácií?
Toho sa aj trošku bojím, ale stáva sa to. Ľudia tak reagujú. No pre legislatívu to nejde.
Veda na Slovensku to na rozdiell od zahraničia nemá ľahké. SAV tiež momentálne zápasí s nedostatkom peňazí, od ktorých závisí aj výskum. Pociťujete to?
Väčšinou, keď sa vracia náš vedec zo zahraničnej konferencie, má dvojaké pocity. Na jednej strane je nadšený a na druhej frustrovaný, lebo vidí, v akých podmienkach pracujú ľudia v zahraničí a aké výsledky im to umožňuje. Je to trošku smutné a nedá sa to porovnať. Je nám to ľúto, ale nevzdávame to. Takisto vo všeobecnosti je spolupráca medzi vedcami a klinikami na Slovensku len málo rozvinutá. Je to teda trošku problematické, lebo v Amerike a vo svete bývajú tieto oddelenia prepojené v jednej budove, čiže nemocnica je spojená s výskumnou inštitúciou. Navyše, u lekárov v zahraničí je povinnosťou pracovať aj na nejakom výskume.
Mgr. Marína Cíhová, PHD.
Vyštudovala molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore onkológia absolvovala v Ústave experimentálnej onkológie SAV. Tam sa začala zaoberať glioblastómami, čo sú jedny z najagresívnejších mozgových nádorov. V roku 2012 získala ocenenie Študentská osobnosť Slovenska a o rok nato ocenenie Mladý výskumník SAV. Bolo to za dosiahnuté výsledky v oblasti výskumu využitia kmeňových buniek v cielenej génovej terapii nádorov.
