Z pohľadu od Popradu je Kriváň ten najzápadnejší a vyzerá ako indiánska hlava, Gerlach je v strede so svojím typickým kotlom a Lomnický štít je najvýchodnejší - ostrý, majestátny, s lesklou kopulou observatória. Všetky tri vrcholy bojovali o prvenstvo byť najvyšším tatranským končiarom a každý sa stal symbolom našich veľhôr.
1. Kriváň (2 495 m): Baníci tu ťažili zlato a striebro
Pre Liptákov to bol po stáročia ten najvyšší tatranský kopec. Ako hovorí legenda, dávno-pradávno jeden anjel obdivoval jeho majestátnosť, zavadil krídlom o vrchol a ohol ho. Odvtedy fascinuje ľudí svojím tvarom a je opradený mýtmi a legendami. Aj kráľ Matej Korvín sa zadíval na Tatry a v polovici 15. storočia sa rozhodol uveriť legendám, ale aj banským expertom a založil bane na úpätí Kriváňa aj priamo v hrebeni. Najvyššia štôlňa bola iba 50 metrov pod vrcholom. Až do konca 18. storočia tu ťažili zlato, striebro, cín.
„Na Kriváň sme putovali koňmo a na chrbtoch mulíc, ktoré pomáhajú v baniach. Čím vyššie k vrcholu je cesta príkrejšia a divšia. Napriek tomu sa dá až po samotné bane, ktoré ležia pod najvyšším štítom, napredovať koňmo, ale nie bez nebezpečia. Keď sme konečne došli na vrcholec hory, radosť a obdiv nám naplnili duše, že sme sa odhodlali spraviť to, na čo sa pred nami nevedel tak ľahko nikto odvážiť. Potom sme zmerali vrchol Kriváňa. Vrchol pozostáva zo skál a zistili sme, že je od východu na západ tri siahy široký, polookrúhly a oblúkovitý.“
Kráľ na vrchole
Šiesti slovenskí „rodoľubi“ na čele s mikulášskym knihárom, osvetárom a národným buditeľom Gašparom Féjerpataky-Belopotockým vystúpili 24. septembra 1835 na Kriváň. Založili tak tradíciu slovenských národných pútí, ktoré pretrvali až dodnes. V roku 1840 sa na vrchol Kriváňa vybral saský kráľ Fridrich August II. Bol náruživý cestovateľ, botanik a mineralóg. Správca hradockého lesného eráru Juraj Münster dal na pamiatku saskému kráľovi na vlastné náklady vyrobiť liatinový pamätník za 4 600 florénov, ktorý vážil skoro 900 kíl.
Krásny výhľad
Dnes sa na vrchol dostanete buď po modrej značke z Jamského plesa, alebo zelenou z Troch studničiek. Dve a pol hodiny chôdze a 1 100 metrov prevýšenia vám poskytnú nádherné výhľady na Západné a Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Liptovskú a Popradskú kotlinu a končiare i doliny Vysokých Tatier.
„Na Kriváň chodím niekoľkokrát do roka. Je to krásny vrch, ale ešte krajšia cesta. Vždy ma fascinuje, že to je vlastne banskými štôlňami prevŕtaný kopec a tam pod vrchol chodili furmani s vozmi po rudu a ľudia to tam kladivami a dlátami rúbali a na chrbte nosili dole. Každý deň tam museli tí baníci najprv vyjsť, potom celý deň tvrdo drieť a opäť zísť dolu do civilizácie. Pre pár grajciarov na obživu,“ vyznáva sa Milan Štefánik (42), chatár z Chaty pod Soliskom.
2. Gerlach (2 654 m): Najvyšší štít Franza Josefa aj Stalina
Sliezsky dom
Majestátnosť vrcholu ľudí skôr priťahovala, ako odstrašovala. Prvé známe osídlenia pod najvyšším štítom sú z obdobia púchovskej kultúry asi pred 2 300 rokmi. V Žltej stene (1 020 m) si vybudovali opevnené sídlo. Prvý známy výstup na Gerlach urobil učiteľ z Novej Lesnej a horský vodca Ján Johan Still v roku 1834 spolu so svojím švagrom Gellhofom z Veľkej, mlynárom Martinom Urbanom Spitzkopfom a dvoma neznámymi lovcami kamzíkov.
O 40 rokov Still s Móricom Déchym urobili prvovýstup Velickou próbou, ktorou sa dodnes chodí na vrchol. A 28. júla 1877 viedenské turistky Paulína Knerrová a Jozefína Fillungerová uskutočnili prvý ženský výstup na Gerlachovský štít. To už pod vrcholom vo Velickej doline stála dvaroky chata - prvý drevený Sliezsky dom. Sliezsky preto, lebo ho postavili turisti zo Sliezska, ktorí vybudovali aj turistický chodník celou Velickou dolinou až na Poľský hrebeň.
Gerlach musel bojovať nielen o svoje výškové prvenstvo, ale aj o samotný názov. Patril do katastra obce Gerlachov a už v roku 1715 v Krayovej mape Spiša sa uvádza ako Gerlachovské hory. V roku 1760 ho Florián Czaki v mape severného Spiša označil ako Köselberg - Štít s kotlom. Odkedy mu bolo prisúdené výškové prvenstvo, dostal sa jeho názov pod neustály politický tlak. V roku 1892 navrhli, aby sa volal Szent-István-csúcs na počesť svätého Štefana.
To však neprešlo. Už v roku 1896 prišla oficiálna direktíva, že „najvyšší oltár tisícročnej vlasti“ sa volá Ferenc József-csúcs v jubilejnom roku uhorského milénia. Po prvej svetovej vojne sa rozprúdila kampaň, aby sa premenoval na Legionársky štít. Ostalo našťastie len pri snahách. Boli aj tendencie počas druhej svetovej vojny ho pomenovať Hitlerov štít. V roku 1949 bol opäť direktívne premenovaný na Stalinov štít, kým sa v roku 1956 vrátil späť názov Gerlachovský štít.
Na Gerlach nevedie značkovaný turistický chodník. Ak chcete stáť na streche Slovenska, musíte si zaplatiť horského vodcu. S vodcom môžete ísť nanajvýš traja a vyjde vás to asi na 200 eur. Zo Sliezskeho domu na vrchol je to 1 000 metrov prevýšenia a viac ako tri hodiny chôdze v náročnom horskom teréne.
„Gerlach je najžiadanejší kopec medzi klientmi. Ja som bol na vrchole už minimálne 600-krát a sú vodcovia, ktorí tam boli ešte viackrát. Je to náročný výstup aj zostup a ísť tam bez znalosti terénu a trasy je veľký hazard. Nie vždy je cesta na vrchol odmenená aj krásnymi výhľadmi. Gerlach má tendenciu držať si mraky pri sebe a v hmle v jeho členitom vrchole nie je problém poblúdiť. A to už je len krok ku tragédii,“ hovorí dlhoročný horský vodca Jaro Michalko (56).
Lomnický štít (2 634 m): Na vrchole sú astronómovia
Výprava učenca
Oficiálne prvý na vrchol Deda vystúpil anglický cestovateľ Robert Townson 17. augusta 1793 s dvoma starolesnianskymi lovcami kamzíkov. No je takmer isté, že pred Angličanom na vrchole stáli bratia Fábryovci – obuvníci z Kežmarku, ktorí sa na Lomničáku pokúšali o banícke šťastie. Možno však ešte pred nimi v roku 1615 bol na vrchole kežmarský hvezdár, matematik, geograf, pedagóg a cestovateľ Dávid Frölich.
„Bol som mladý šuhaj a vybral som sa na tie hory spoznávať ich výšky. S námahou stúpajúc na prvý bralnatý vrch som bol presvedčený, že to bude už najvyšší končiar, ale zrazu čnel pred nami ďalší a neporovnateľne vyšší horský štít. A tak som musel, hazardujúc so životom, zliezť niekoľko štítov a z každej dolinky som musel vyššie vystupovať, až kým som sa dostal na najvyšší končiar...“ písal vo svojej latinskej príručke praktického zemepisu.
O viac ako 300 rokov od prvej písomnej zmienky výstupu na Lomnický štít dali v júli 1938 do prevádzky visutú lanovku zo Skalnatého plesa. Najprv však museli doslova vyniesť na vrchol asi 300 ton materiálu a konštrukcií. Vyrástla tu šesťposchodová stavba, lanovka až z Tatranskej Lomnice bola pre verejnosť spustená 19. decembra 1941.
Lomnický štít je najvyššie položené pracovisko na Slovensku. Je tu strojovňa lanovky, kaviareň, meteorologická stanica a observatórium SAV. Ján Rybák (54) dlhé roky pracuje v Astronomickom ústave SAV a posledných päť rokov na Lomnickom štíte. „Pre mňa je Lomnický štít pracoviskom, tak ako pre niekoho laboratórium niekde v podzemí. Neubránim sa údivu nad krásnymi pohľadmi do doliny a nad prekvapeniami prírody, ale je to vždy len súčasť mojej práce...“ hovorí.
Pre turistov
Návštevníkov sem lanovka ročne vyvezie okolo 100-tisíc. Cesta zo Skalnatého plesa na vrchol trvá sedem minút a počas 40-minútového pobytu na vrchole si môžete dať kávu, pokochať sa výhľadmi z plošiny alebo si pozrieť rastlinky v najvyššie položenej botanickej záhrade. Môže sa však stať, že náhle príde taký vietor, že na Lomnickom štíte zostanete aj dva dni. Pre tieto prípady tu je 45 núdzových miest na prenocovanie.
