Jeho obetu za hriechy ľudstva, utrpenie na kríži a najmä zmŕtvychvstanie. A toto sa odzrkadľuje aj v jednotlivých sviatočných dňoch Veľkého týždňa, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou. Na to, aké symboly sa skrývajú za Veľkou nocou, sme sa spýtali hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru.
Kvetná nedeľa
Je to posledná pôstna nedeľa. Je pripomienkou návratu Krista do Jeruzalema, pričom ho vítali zástupy ľudí a pod nohy mu kládli palmové ratolesti. A z toho teda pochádza označenie kvetná. Aj v kostoloch sa v Kvetnú nedeľu posväcujú ratolesti – zvyčajne bahniatka, ktoré sa neskôr spália a používajú sa pri obradoch Popolcovej stredy. Vetvičky, ktoré si dajú posvätiť ľudia, si potom berú domov ako posvätnú vec a na výzdobu.
Veľkonočný pondelok
Pripomína to, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Ženy, ktoré prišli k hrobu, našli kameň odvalený a Kristov hrob prázdny. „Neľakajte sa. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu,“ utešoval ich anjel. Veľkonočný pondelok je tiež dňom oblievačky a šibačky, čo sú predkresťanské zvyky spojené s očistou a prebudením nového života na jar. Podľa tradície tiež vodou a korbáčmi rímski vojaci rozháňali ženy, ktoré chceli svedčiť o Kristovom vzkriesení.
Veľkonočná nedeľa
Je to najväčší sviatok kresťanstva – slávi sa Kristovo zmŕtvychvstanie. V kostoloch sa na oltár dáva veľkonočný baránok, symbol Krista ako nového baránka, ktorý sa obetoval za ľudstvo.
Biela sobota
Po sňatí Kristovho tela z kríža ho jeho blízki nabalzamovali, ovinuli plátnom a uložili do kamenného hrobu. Vchod privalili veľkým kameňom. Názov táto sobota dostala podľa bielej farby rúcha, ktoré sa v tento deň odovzdáva dospelým, ktorí sa obrátili na kresťanskú vieru. Katechumeni, ako sa im hovorí, prijímajú na Bielu sobotu hneď tri sviatosti – krst, prvé sväté prijímanie aj birmovku. V noci z piatka na sobotu sa koná v kostoloch vigília (bdenie) a čestná stráž stráži Kristov hrob.
Veľký piatok
Je to deň vyvrcholenia Kristovho utrpenia, keď bol po odsúdení a bičovaní ukrižovaný na hore Golgota (= Lebka, lebo tvarom pripomínala ľudskú lebku). „Je to jediný deň v roku, keď sa v kostoloch neslávia omše, lebo ju slávi sám Kristus na kríži,“ vysvetľuje Martin Kramara.
Zločinec
Spolu s Kristom boli ukrižovaní aj dvaja zločinci. Po jeho pravici sa zvykne zobrazovať ten, ktorý pred smrťou stihol oľutovať svoje hriechy. „Tradícia mu dala meno Dismas a je patrónom kajúcich zločincov,“ hovorí Kramara.
Šesť hodín
Taký dlhý čas trpel Kristus na kríži. Podľa Evanjelia o tretej popoludní zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ a krátko na to naposledy vydýchol. Chrámová opona v Jeruzalemskom chráme sa vtedy roztrhla vo dvoje odvrchu až dole.
Svätá kopija
V evanjeliu sa píše, že po ukrižovaní prebodol Kristov bok jeden rímsky vojak, aby sa presvedčil, že je naozaj mŕtvy. Tým jeho telo zachránil pred zohavením, na ktoré sa chystali rímski vojaci. Podľa opisu sa na hrot kopije vyvalili z Kristovho tela krv a voda. Neskoršia tradícia hovorí, že tým vojakom bol Longinus, neskôr ho dokonca vyhlásili za svätého. Relikviu Svätej kopije dnes uchovávajú v cisárskej pokladnici vo viedenskom Hofburgu.
INRI
Na kríži sa zvykne zobrazovať tabuľka INRI (Iessus Nazarenut Rex Iudaeorum - Ježiš Nazaretský, kráľ židovský). Bol tam však nápis nielen po latinsky, ale aj hebrejsky a grécky.
Zelený štvrtok
Dostal meno pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kam sa pred zatknutím prišiel modliť Ježiš. Je to tiež deň Poslednej večere, keď Kristus svojim učeníkom ustanovil dve sviatosti – vysviacku a Eucharistiu (premena vína na krv a chleba na telo). V tento deň v kostoloch kňazi obnovujú svoje sľuby a posväcujú sa oleje, ktoré sa používajú pri krste či pomazaní chorých. Večer sa zasa robí obrad umývania nôh na pamiatku toho, čo urobil Ježiš apoštolom. Na Zelený štvrtok sa tiež uväzujú zvony a v kostoloch sa nezvoní až do nedele.
Relikvie ukrižovania
S Kristovým umučením sa spájajú viaceré relikvie. Najväčšej úcte sa teší Turínske plátno, do ktorého mal byť Ježiš po smrti zabalený. Analýzy nasvedčujú, že pochádza z oblasti Blízkeho východu spred dvoch tisícročí. Okrem neho sú ďalšie relikvie – šatka, ktorou Veronika utrela Ježišovi tvár, Svätá kopija, drevo či klince z kríža.
„Relikvie v minulosti slúžili na pripomenutie si dôležitých skutočností – a v tomto duchu ich chápeme aj dnes. Spory o ich autentickosti sú preto neadekvátne, ľudia vždy potrebovali obrazy, aby si pred očami zachovali, čo pokladali za vzácne a dôležité. Istou výnimkou je možno Turínske plátno – o jeho autenticite sa stále vedú živé diskusie. Pre veriacich je však dôležitejšia skutočnosť, ktorú pripomína, než plátno samotné,“ dodáva Kramara.
