Vypracoval sa na legendárneho vyšetrovateľa, o ktorom neskôr vyšla kniha a nakrútili o ňom aj televízny seriál To je váš prípad, Šétaffy! V Novom Čase Nedeľa vám prinášame príbehy, ktoré na základe spomienok spísal inšpektorov vnuk Jozef Šétaffy (66). Časopis Slovenský týždenník uverejnil 17. júna 1937 článok pod názvom Tajuplná smrť železničiara objasnená. Tento prípad bol zaujímavý najmä tým, že sa ho podarilo objasniť až na druhý pokus. Predtým totiž noviny písali, že išlo o samovraždu.
Pôvodne to nebol môj prípad, prevzal som ho už ako objasnený. Mal som ho ale znovu prešetriť na príkaz vyšetrujúceho sudcu. Nebola to vďačná úloha. Dodatočné alebo opakované objasňovanie prípadu je vždy náročnejšie. Keby som to riešil od začiatku, sám by som si mohol pozrieť autentické miesto ihneď po čine, vypočuť svedkov i podozrivých a podľa toho si vytvoriť možné verzie a nastaviť postup vyšetrovania. Takto som musel začať štúdiom vyšetrovacieho spisu, z ktorého som sa dozvedel, že v Bratislave na Šancovej ulici č. 5 bol nájdený železničný zamestnanec František Vaňourek obesený, s niekoľkými otvorenými ranami na hlave.
6 000 korún
Vyšetrovateľ si to zjednodušil a bol tej mienky, že Vaňourek spáchal samovraždu. Vyšetrujúci sudca sa však s touto verziou nestotožnil, najmä keď zistil, že údajný samovrah mal mať pri sebe vyše 6 000 korún. Aj výsledok pitvy naznačil, že zranenia na hlave boli závažné, na čo pôvodný vyšetrovateľ neprihliadal. Vyšetrujúci sudca preto ihneď nariadil zatknutie Vaňourkovej družky Hauptovej, jej dcéry Gréty a jej milenca, šoféra momentálne bez zamestnania, Ľudovíta Figuliho. Predvedení ale počas prvého vypočúvania nepovedali žiadne nové skutočnosti.
Nové dôkazy
Rozhodol som sa teda začať vyšetrovať prípad úplne odznova. S kolegami z daktyloskopie sme išli podrobne preskúmať miesto činu a zaistiť všetky možné nové dôkazy. Vaňourkov byt a k nemu prislúchajúci záchod, v ktorom ho našli obeseného, bol našťastie stále zapečatený a bol v nedotknutom stave. Záchod sa nachádzal mimo bytu, vchádzalo sa doňho z chodby schodiska. Naša snaha mala čoskoro prvý výsledok. Na chodbe pred záchodom sme našli stopy krvi. Tento nález nás povzbudil a začali sme podrobne prezerať celý priestor.
Už som chcel skončiť, keď som vo vode záchodovej misy zazrel nejaký neobvyklý tieň. Po krátkom váhaní som si vyhrnul rukáv a siahol dovnútra. A bolo to vonku. Bol to taký istý drôt, na akom našli Vaňourka obeseného. Dokonca to bola odtrhnutá slučka, rovnaká ako tá, ktorú mal ten nešťastník na krku. Náš samovrah by sa teda musel teoreticky dvakrát obesiť. Najprv sa mu drôt odtrhol, hodil ho do záchoda a urobil si druhú slučku, na ktorej ho našli visieť. Predtým si ale vážne zranil hlavu na chodbe. Samozrejme, takto sa to stať nemohlo.
Priznanie
Platí nepísané pravidlo, že páchateľa vraždy treba hľadať najprv v rodine obete a v blízkom okolí. Tam sa väčšinou objaví aj nejaký motív. Po porade s vyšetrujúcim sudcom som nariadil vykonať bytovú prehliadku u matky zadržaného Ľudovíta Figuliho. V skrini bol pánsky kabát, na ktorom boli krvavé stopy. „Priniesol mi ho syn, aby som mu ho oprala,“ vysvetlila starostlivá mama. Pri následnej prehliadke sme našli v komore na chodbe aj kus železnej tyče, na ktorej boli tiež stopy po krvi. Bola to vlastne štartovacia kľuka, ktorou sa roztáčali motory áut.
Až pod ťarchou týchto dôkazov Figuli priznal novú verziu, podľa ktorej sa skutok mal údajne stať takto: Keď sa železničiar Vaňourek v noci vracal zo služby domov, čakal ho Figuli na tmavej chodbe a zaútočil. Železnou kľukou ho udrel do hlavy. Bezvládne telo sa potom pokúsil obesiť v záchode na kus drôtu. Vlastne ho obesil dvakrát, pretože pri prvom pokuse sa mu slučka z drôtu pretrhla. Motívom boli peniaze, ktoré mal Vaňourek pri sebe. Vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že ani družka zavraždeného Hauptová, a ani jej dcéra a jeho milenka Gréta o tomto jeho čine nevedeli. Na základe toho boli obidve z vyšetrovacej väzby prepustené.
Konečne pravda
Prípad sa tým zdal byť konečne definitívne objasnený. Avšak Figuli asi po troch dňoch väzby požiadal o predvedenie pred sudcu, že chce urobiť úplne nové priznanie. Následne vypovedal, že na čin ho vraj naviedla Vaňourkova nevlastná dcéra a jeho milenka Gréta Hauptová. Naliehala naňho, aby jej nevlastného otca olúpil. Vraj ak budú mať jeho peniaze, zoberú sa. Tiež mu oznámila, že je tehotná. Mladý muž bol momentálne bez práce a v danej situácii sa preto dal nahovoriť, aby získali peniaze takýmto spôsobom.
V noci ho počkal vo výklenku na chodbe a udrel ho štartovacou kľukou, aby ho omráčil. Až druhá rana Vaňourka omráčila, útočníka pritom spoznal. S tým ale lúpežník nepočítal. Uvedomil si, že ak by sa Vaňourek prebral, tak by ho prezradil a oznámil lúpež. Všetky plány na sobáš a založenie rodiny by sa zrútili. V tejto kritickej situácii sa rozhodol olúpeného definitívne odstrániť. Pokúsil sa ho obesiť v záchode, aby to vyzeralo ako samovražda. Dokonca mu pri tom pomáhala aj Gréta, ktorú si zavolal na pomoc.
Vaňourek bol totiž ťažký a sám ho neuniesol. Slučka sa im ale na prvýkrát odtrhla... Aby predišli podozreniam, všetkým susedom potom vraveli, že Vaňourek sa obesil preto, lebo bol zúfalý, že bol pozbavený domovníctva. Na základe Figuligo výpovede okamžite predviedli Grétu na výsluch. Pri krížovej konfrontácii sa priznala, časť ulúpených peňazí už aj minula. Tehotná však nebola, vraj sa len chcela čo najskôr vydať a odísť z domu. Namiesto sobáša ale putovali obaja do väzenia.
