Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred povodňami, ktorý podpísal prezident Andrej Kiska. Novelu vypracovalo ministerstvo životného prostredia s cieľom zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o hodnotení manažmentu povodňových rizík do slovenskej legislatívy.
Zodpovednosť štátnych orgánov a samospráv za škody vzniknuté pri povodniach občanom ostáva naďalej iba v prípadoch, keď vznikli následkom protipovodňových zabezpečovacích alebo záchranných prác. Novela však zavádza novú definíciu pojmu povodeň ako prírodného javu, za ktorý štát nemôže zodpovedať. Po novom bude možné získať finančnú kompenzáciu za povodňou poškodené alebo zničené obydlia iba v prípade, že majiteľ disponuje právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo stavebným povolením. O finančných príspevkoch pre povodňami poškodených občanov rozhodne vláda SR.
Novela takisto zavádza povinnosť občanov nahlásiť riziko vznikajúcej povodne na číslo integrovaného záchranného systému 112. Podľa pôvodného zákona mohol druhý a tretí stupeň povodňovej aktivity odvolať len orgán, ktorý ho vyhlásil. Po novom na to budú mať kompetencie aj vyššie postavené orgány. Medzi orgány, ktorým je potrebné riziko povodní nahlásiť, po novom patrí aj ministerstvo vnútra. Ministerstvo životného prostredia potrebu novelizácie zákona vysvetľuje nadobudnutými skúsenosťami z protipovodňových opatrení v rokoch 2010 a 2011 a zmenami v rámci reformy verejnej správy (ESO).
Novela zákona nadobudne účinnosť 1. mája.
Viac kompetencií všeobecným lekárom
Kompetencie všeobecných lekárov sa zase o čosi rozšíria. Ministerstvo zdravotníctva ich v novele zákona o zdravotnom poistení, ktorú podpísal prezident SR Andrej Kiska, splnomocňuje na výkon dispenzárnej starostlivosti. Ide o systematické sledovanie pacienta s chronickou chorobou v stabilizovanom stave, s cieľom dlhodobej stabilizácie zdravotného stavu, čím sa predchádza jeho zhoršeniu. Dispenzarizácia zahŕňa pravidelné vyšetrenia a nastavenie liečby. V súčasnosti ju vykonávajú len špecialisti. Aké konkrétne diagnózy budú spadať pod dispenzár všeobecného lekára, ministerstvo ešte nezadefinovalo, už teraz však konštatuje, že pôjde len o niekoľko vybraných chorôb. Určí ich po diskusii s odborníkmi. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1. mája tohto roka.
Ministerstvu sa podarilo presadiť aj zmeny pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Tie SZČO, ktoré splácajú svoje podlžnosti na zdravotnom poistení, budú i naďalej vedené ako dlžníci, avšak po novom budú mať nárok na úhradu celej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. V súčasnosti platí, že hoci živnostník dlžnú sumu zdravotnej poisťovni riadne spláca, tá je povinná mu zaplatiť len neodkladnú zdravotnú starostlivosť, na úhradu plánovanej operácie či kúpeľnej liečby nárok nemá.
