Pozval ho k nám ešte pred pár rokmi šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý sa chystá svojho hosťa sprevádzať počas celého programu. Ten sa začne stretnutím s prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý sa netají kritickým postojom voči Rusku. Kto vlastne je najbližší spolupracovník šéfa ruskej federácie Vladimíra Putina?Lavrova dnes prijme naša najvyššia ústavná trojica počnúc hlavou štátu cez premiéra až po predsedu Národnej rady. Podľa našich informácií Putinov kolega k nám priletí vlastným špeciálom. „Vezie si so sebou aj dve desiatky novinárov, všetko to budú provládne médiá zamerané na dvornú propagandu,“ prezradil Novému času dobre informovaný zdroj.
Primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal ruského šátnika na oslavy v centre Bratislavy nepozval, keďže protokol mu to nediktuje ako povinnosť. Mnohí očakávajú nepríjemnú debatu práve v paláci u Kisku, ktorá sa ponesie v duchu krymskej okupácie a vojny na Ukrajine. Ruský minister má ako ďalší bod sobotňajšieho programu rokovanie s Robertom Ficom. Odtiaľ sa obaja v spoločnosti šéfa parlamentu Petra Pellegriniho vyberú na Slavín, kde položia vence padlým vojakom, ktorí oslobodili Bratislavu, a teda aj Slovensko. Na Slavín sa chystá aj Kiska, ale zvlášť, bez zahraničnej návštevy. Lavrovov hostiteľ Miroslav Lajčák chce na dnešnom stretnutí riešiť predovšetkým európske, energetické a ekonomické témy. Reč však bude aj o možnostiach Moskvy riešiť situáciu na Ukrajine mierovou cestou.
Takto to vidia oborníci
Ivo Samson, bezpečnostný analytik
„Sergej Lavrov je predovšetkým ostrieľaný harcovník ruskej diplomacie, je lojálnym ministrom ruskej federácie. Myslím si, že sa veľmi dobre vyzná v tom, ako informovať svetovú verejnosť informáciami, ktoré sú veľmi kontroverzné a veľmi sporné a ktorým veľa ľudí vo svete verí. Je to človek, ktorý zastupuje, reprezentuje zahraničnú politiku ruskej federácie, ktorý je schopný nejakým spôsobom nie veľmi dobre interpretovať to, čo sa deje. Nepriatelia o ňom hovoria, že je jednoznačne prekrúcač, niektorí dokonca, že je klamár. TV každom prípade je pre prezidenta Putina nenahraditeľný. A v súvislosti so sobotňajšou návštevou na Slovensku, ak si má ruská federácia vybrať v strednej a východnej Európe, tak u nás určite nájde viac priaznivých hlasov k svojej politike, než v Lotyšsku, Estónsku alebo v Poľsku. “
Eduard Chmelár, politický analytik
"Sergej Lavrov je predovšetkým najvýraznejším diplomatom súčasného sveta a najschopnejším šéfom ruskej diplomacie od čias legendárneho Andreja Gromyka. Potrpí si na drahé obleky, škótsku whisky, kubánske cigary a málokto by o ňom povedal, že v súkromí píše básne. Je mimoriadne tvrdým a asertívnym vyjednávačom s prenikavou inteligenciou, vďaka čomu si získal obrovský rešpekt u zahraničných partnerov. To si treba uvedomiť na prvom mieste – je to pragmatický chladnokrvný profesionál, nijaký služobníček v tieni svojho prezidenta, a ja si dovolím otvorene povedať, že práve vďaka tejto dvojici (Putin – Lavrov) majú Rusi najschopnejšie štátne vedenie od čias cára Petra Veľkého. Návštevu Sergeja Lavrova treba vnímať výlučne v kontexte 70. výročia oslobodenia Slovenska – nielen Bratislavy, lebo v európskych štátoch sa výročia oslobodenia hlavných miest oslavujú ako sviatky oslobodenia krajiny a túto tradíciu by sme si mohli osvojiť. Predpokladám, že šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák využije túto návštevu na lobovanie v prospech jeho kandidatúry na post generálneho tajomníka OSN, pri ktorej potrebuje súhlas Ruska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN s právom veta. O Ukrajine budú spolu obaja ministri hovoriť skôr v súvislostiach energetickej politiky, lebo Slovensko nie je v takej váhovej kategórii, aby s ním Rusko riešilo záležitosti svetového významu.
Je preto tragikomické, ak prezident Andrej Kiska robí svaly, že Lavrovovi otvorene povie, čo si o ruskej politike myslí, že to nebude príjemné stretnutie a že po jeho skončení o tom vydá vyhlásenie. Škoda, že sa takto „principiálne“ nesprával pred pár dňami, keď prijal tureckého prezidenta Recepa Erdogana, ktorý krvavo potláča prodemokratické protesty, zatýka politických oponentov, v jeho väzniciach je viac novinárov ako v Číne a Iráne a navyše vyzbrojuje islamistov v Sýrii a stál pri zrode Islamského štátu. Toto Andrejovi Kiskovi a našim ľudskoprávnym aktivistom nevadí? Asi nie, lebo nikto neprotestoval, keď Andrej Kiska urobil odpornú politickú nadprácu, nazval Erdogana priateľom a nepochopiteľne ho pochválil za pokrok v približovaní sa k EÚ, hoci jeho politika vedie opačným smerom. Tento dvojaký meter je do očí bijúci."
